Na začiatku bol Ivan sám. Zobral z domu staré igelitky, išiel sa prejsť popri Váhu a zbieral odpadky, kým neboli igelitky plné. Potom išiel znova a znova. V januári si ho všimla istá miestna firma a poskytla mu rukavice a vrecia na zber.
„To už som mohol zbierať viac, na jednu prechádzku to boli tak tri-štyri vrecia. Postupne sa začali pridávať ľudia z Považskej Bystrice, zo štyroch vriec bolo desať, potom pätnásť, dvadsať. Už sme mali aj 40 vriec na jedno zbieranie,“ spomína Ivan Sikorai.
V komunite, ktorú takto vytvorili, je ich štrnásť. Organizujú sa cez sociálne siete. Tam zverejnia, čo chcú ísť robiť, a kto môže, ten sa pripojí. Odpad zbierali hlavne v zime, keď sa oteplilo, pridali ďalšie činnosti.
Začali čistiť posprejované plochy, obnovovať detské ihriská a pieskoviská, natierať zábradlia na mostoch. Materiál, ktorý je na to potrebný, spočiatku zháňali, ako sa dalo. Väčšinou na sociálnej sieti požiadali, či by niekto nemohol pomôcť. Alebo chodili po rôznych inštitúciách. Spočiatku to nebola žiadna selanka, ľudia sa na nich dívali trochu podozrievavo, čo to vlastne chcú.
„Z času na čas sa nám niekto ozval, že môže poskytnúť základné vybavenie na upratovanie mesta, ako sú hrable, metly, lopaty a podobne. Postupne sa to nabaľovalo, a keď sme dostali nejaké ocenenia v meste, začali si nás všímať ľudia aj firmy. Teraz už máme všetko iba od sponzorov, z vlastných peňazí nemusíme kupovať nič,“ pokračuje Ivan Sikorai.
Jeho priateľka Simona Konečná (24) sa k nemu pripojila pri skrášľovaní mesta. Vraví, že to bývalo zaujímavé rande. Išli spolu na prechádzku, zobrali vrecia a po ceste vyzbierali odpadky.
„Ľudia si začali všímať, čo kde treba urobiť alebo vyčistiť, tak nám píšu podnety, posielajú e-maily aj mimo našej komunity. Mamičky s deťmi, ktoré sa prechádzajú po meste, vidia, že je niekde neporiadok, tak nám napíšu, aby sme prišli, že sa pridajú. Veková kategória ľudí v našej komunite je od 16 do 44 rokov,“ hovorí Simona Konečná.
Ale nie sú to len chvály, s čím sa títo nadšenci stretávajú. Ich spoluobčania ich aj kritizujú. Väčšinou preto, lebo si nevedia predstaviť, že by to niekto robil zadarmo a myslia si, že tým niekomu inému berú prácu. Alebo že sa montujú do politiky.
Keď natreli hrdzavé zábradlie na mostíku cez miestnu riečku Domanižanku, niektorí ich kritizovali, že farby sú príliš pestré, že je to detské. Radnica si však ich prácu veľmi cení. Ivan Sikorai získal verejné ocenenie mesta Považská Bystrica – Čin roka 2016 za nezištnú dobrovoľnícku prácu pri čistení verejných priestranstiev a vodných tokov.
„Ivan Sikorai robí naozaj viditeľnú prácu, pomáha s čistením čiernych skládok, likvidáciou grafiti a podobne. Želali by sme si nielen to, aby bolo viac takýchto ľudí, ktorí sa nezištne starajú o čistotu mesta, no najmä to, aby boli ľudia ohľaduplnejší a neznečisťovali svoje okolie odpadom,“ zdôraznila Iveta Kováčiková, hovorkyňa mesta Považská Bystrica.