Smerdžonka sa v archívnych dokumentoch spomína už v roku 1777, keď lekári a vedci monitorovali pramene v okolí. Neskôr sa Červený Kláštor stal kúpeľnou osadou a v roku 1887 už bol začlenený do zoznamu kúpeľov v celom Uhorsku. „Po prvej svetovej vojne boli kúpele zničené, no podarilo sa ich obnoviť. Rovnaký osud ich však postihol aj počas druhej svetovej vojny. Vojna ich poznačila natoľko, že ďalších šesťdesiat rokov už na liečenie ľudí neslúžili,“ priblížil Vladimír Šmída z oddelenia marketingu kúpeľov v Červenom Kláštore.
Oživiť starú tradíciu sa rozhodli manželia Korčákovci zo Starej Ľubovne, ktorí kúpili kúpele v roku 2004. Postupne ich renovovali, o šesť rokov mali v rukách odborný posudok na vodu, ktorý hovoril, že smerdžonka je vhodná na liečenie kožných ochorení, pohybového aparátu, neurologických ochorení či tráviaceho traktu.
Po získaní štatútu minerálnej liečivej vody začali prijímať pacientov. „Prvého kúpeľného hosťa sme mali v roku 2013, v roku 2016 sme sa stali klimatickými kúpeľmi,“ poznamenal majiteľ Ján Korčák. Nie je to tak dávno, čo odliečili tisíceho pacienta.
K 22 súčasným kúpeľným miestam by sa mohli pridať v budúcom roku. „Ministerstvo zdravotníctva najprv vydá žiadateľovi licenciu, následne obec požiada o vydanie štatútu kúpeľného mesta. Ak budú dodržané všetky termíny, mohlo by sa tak stať v januári 2017,“ priblížila postup hovorkyňa zdravotníckeho rezortu Stanislava Luptáková. Čo vďaka tomuto štatútu kúpele aj obec získajú? „Pre nás to bude znamenať zavŕšenie našich snáh a určite nám to prinesie väčšiu vážnosť. Budeme sa nachádzať na oficiálnych stránkach zdravotníckych zariadení Slovenska,“ zdôraznil Korčák. Jeho manželka Daniela doplnila, že ešte rozšíria ubytovaciu kapacitu. „Patríme medzi menšie kúpele, v súčasnosti vieme ubytovať 150 ľudí a preliečiť 100 až 140 pacientov denne. Máme zmluvy so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami, na komerčné liečebné pobyty k nám chodia aj ďalší klienti, najmä z Poľska, no aj iných krajín,“ podotkla Korčáková. Vladimír Šmída hovorí aj o ďalšom zveľaďovaní areálu.Starosta obce Štefan Džurný zdôrazňuje, že miesto na zozname v prvom rade prinesie ochranu prírodného kúpeľného zdroja a vytváranie podmienok na poskytovanie liečebnej zdravotnej starostlivosti. „Očakávam aj zlepšenie ratingu obce a ďalší nárast turistického ruchu,“ podčiarkol Džurný.
Turizmus patrí k hlavným odvetviam Červeného Kláštora aj dnes. „Máme Pieninský národný park a svetovou atrakciou je splavovanie Dunajca na drevených pltiach. Národnou kultúrnou pamiatkou je aj kartuziánsko-kamalduský kláštor zo 14. storočia, v ktorom je dnes múzeum. Samozrejme, k cieľom turistov patria aj naše kúpele. Každoročne sa tiež u nás konávajú Zamagurské folklórne slávnosti. Turisti vyhľadávajú aj splavovanie Dunajca na kajakoch či raftoch,“ vyrátal starosta.
Atrakciou obce a často fotografovaným cieľom je aj závesný drevený most nad Dunajcom postavený pred desiatimi rokmi, ktorý spája Červený Kláštor s poľskou obcou Sromowce Nižne. Dĺžkou takmer 150 metrov patrí k najdlhším v Európe a aj vďaka nemu prichádza do Červeného Kláštora veľa poľských turistov. Starosta ročný počet všetkých návštevníkov obce odhaduje na niekoľko desiatok tisíc. Po zaradení Červeného Kláštora medzi oficiálne kúpeľné miesta ich počet podľa neho ešte vzrastie.