Foto: Viera Hebertová, Pravda
Bratislavskí starostovia sa sťažujú na to, ako magistrát riadi mesto. Nepozdáva sa im prístup vedenia a chaos, ktorý podľa ich slov na radnici vládne, keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Prístup primátora Nesrovnala sa podľa poslancov podobá na diktatúru, keď ich stavia vždy pred hotovú vec. Buď jeho návrh odsúhlasia alebo ich viní z prieťahov. Chýba im však diskusia naprieč všetkými úrovňami riadenia. Primátor podľa nich namiesto toho, aby prišiel s návrhmi ako sfunkčniť prácu magistrátu, obvinil starostov z politikárčenia. Preto Regionálne združenie starostov mestských častí Bratislavy vyzvalo primátora, aby zriadil kontaktnú kanceláriu na komunikáciu mesta a mestských častí.
„Nechceme už ďalej čakať a prizerať sa, ako mesto nerieši závažné systémové problémy, ale ani bežnú agendu. Vyzývame primátora, aby prestal s hrou na dobrého primátora a zlých starostov, aby nás bral ako partnerov a aby aj na magistráte hlavného mesta zabezpečil také zmeny, ktoré budú viesť k zvýšeniu profesionality a efektivity,“ uviedol predseda združenia a starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa. Pripomenul, že ako starostovia zastupujú záujmy 450-tisíc Bratislavčanov, ktorí na tento stav doplácajú.
Boj o peniaze z poplatku za rozvoj
Starostovia už na septembrovom združení prijali vyhlásenie, v ktorom konštatovali nekoncepčnú prácu magistrátu, nedodržiavanie lehôt, neriešenie štatútu mesta alebo aj otázky ako parkovanie, verejné osvetlenie či v uplynulých dňoch aktuálny poplatok za rozvoj.
Hlavný spor je v prerozdelení peňazí z tohto poplatku. Starostovia navrhujú, aby 68 percent dostala mestská časť a 32 mesto. Najväčšia záťaž developerského projektu totiž prechádza práve na bezprostredné okolie výstavby. Poplatok má priniesť poriadok do vzťahu stavebníka a samosprávy, aby sa nestalo, že vyrastie nová zástavba, no developer už viac nemyslí na prístupové cesty, parkovanie pre nových obyvateľov či miesta v škôlke pre deti nových majiteľov.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj
Od 1. novembra tohto roka bude na Slovensku platiť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Poplatok bude platiť fyzická alebo právnická osoba, ktorej ako stavebníkovi vydali stavebné povolenie. Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom do rozpočtu mesta. Developer tak môže mestu zaplatiť poplatok od 10 do 35 eur na každý meter štvorcový stavby, ktorú chce postaviť.
Do mestského rozpočtu môže Bratislava vďaka tomuto poplatku získať milióny eur. Podmienkou je prijatie VZN, v ňom mesto určí sadzbu poplatku za rozvoj v eurách na meter štvorcový.
(sita)
Zákon o poplatku schválil parlament ešte vlani. V súvislosti s jeho zavedením do praxe je potrebné doplniť štatút mesta a prijať všeobecné záväzné nariadenie. Starostovia v máji vyzvali primátora, aby vo veci konal. Do augusta podľa Krúpu neprišla žiadna odpoveď. „Preto som pána primátora oslovil začiatkom augusta listom s konkrétnymi otázkami. Odpoveď prišla 3. októbra, po takmer dvoch mesiacoch, ale kedy Bratislava pristúpi k realizácii zákona o poplatku som sa v odpovedi nedozvedel. A pritom aplikácia tohto zákona je pre mestské časti mimoriadne dôležitá, veď Bratislava a jej obyvatelia môžu z príspevkov ročne získať asi 10 miliónov eur,“ uviedol Krúpa.
Náhradné byty nestoja, Bratislava zaplatí milióny
Starostom sa nepáči ani prístup magistrátu k výstavbe náhradných nájomných bytov pre reštituentov. Primátor priznal, že Bratislava do konca roka náhradné byty pre 580 žiadateľov nezabezpečí. Reštituentom tak bude musieť doplácať rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, čo sú približne štyri milióny eur ročne.
Podľa starostu Petržalky Vladimíra Bajana visí tento problém nad Bratislavou ako Damoklov meč. „Vraj jedným z dôvodov, prečo to nefunguje, je existencia 15 stavebných úradov. Ja si myslím, že pán primátor sa úplne fatálne mýli vo veciach a mýli si pojmy s dojmami. Stavebný úrad nestavia, ale posudzuje stavbu, ktorú niekto predloží a keďže investorom je mesto, ktoré nič nepredložilo, tak je veľmi ťažko stavebnému úradu niečo posudzovať,“ nešetril kritikou Bajan. Podľa starostu Ružinova Dušana Pekára je navyše neprijateľné, aby sa o tom, kde sa plánuje výstavba, dozvedeli z médií.
Starostovia sa sťažujú na nefunkčný aparát
Ďalším príkladom nefunkčnosti magistrátu je podľa starostu Ružinova osvetlenie parku Andreja Hlinku, ktorý mestská časť zrekonštruovala. „Osvetlenie by malo byť v správe magistrátu. Ten za dva roky nebol schopný prevziať zodpovednosť na seba,“ dodal Pekár. Navyše v novembri sa skončí zmluva na verejné osvetlenie so spoločnosťou Siemens, pričom podľa starostov sa ešte ani nezačalo obstarávanie na nového dodávateľa.
Starostovia upozornili aj na problém parkovania na Dlhých Dieloch, rozbité cesty či nebezpečné priechody pre chodcov v Dúbravke. Tam sa počas dvoch týždňov stali dve nehody, keď 13-ročné dieťa vbehlo pod električku. Aktuálny je aj problém so zmiznutím hárkov s podpismi z petície proti hazardu, kde sa podľa starostu Lamača Petra Šramka nerieši to, že zmizli z magistrátu, ale spochybňuje sa ich doručenie či dobrovoľníci.
Podľa starostov mal primátor Nesrovnal šťastie, že Bratislava dostala peniaze v rámci predsedníctva v Rade Európskej únie a mohla tak zahasiť aspoň najvypuklejšie problémy.
Stanovisko primátora ku kritike starostov
„Chcem vyriešiť spolu so starostami niekoľko zásadných projektov, ktoré sa týkajú kompetencií a prerozdeľovania peňazí, čo sú vždy náročné témy. Rozumiem, že si starostovia vytvárajú nejakú komunikačnú pozíciu proti mestu, ale nemyslím si, že na toto sú ľudia zvedaví. Ich zaujímajú výsledky a verím, že tie nakoniec dosiahneme, tak ako vždy doteraz," uvádza sa v stanovisku, ktoré nám poskytla Katarína Kohutíková z Oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.