Bratislava zatiaľ nechala 'v štichu' 580 nájomníkov

Hlavné mesto malo päť rokov na to, aby postavilo byty pre 580 nájomníkov, ktorí bývajú v zreštituovaných domoch. Zaväzuje ho totiž k tomu zákon. S výstavbou sa však ani nezačalo a termín samospráve vyprší na konci tohto roka. Ľudia sú z toho frustrovaní, boja sa, že nebudú mať kde bývať.

, 12.10.2016 12:00
najomne byty, hviezdoslavovo nam. 11 Foto: ,
Budúcnosť bývania je nejasná aj pre ôsmich majiteľov bytov na Hviezdoslavovom námestí 11.
debata (66)

Bratislava má podľa zákona z roku 2011 o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom od januára 2017 zabezpečiť náhradné bývanie 580 nájomcom v bytovkách, ktoré získali reštituenti. Nájom v nich dodnes reguluje štát, je teda nižší ako trhový.

Dnes však nestojí ani jeden náhradný byt. Z nedodržania termínu obviňuje primátor Ivo Nesrovnal bývalé vedenie, že dostatočne skoro nezačalo situáciu riešiť.. Keďže mesto nemá stavebný úrad, vystavbu musia schváliť dotknuté mestské časti. Podľa Nesrovnala nespolupracujú.

Nájomníkom Nesrovnal odkazuje, že o bývanie neprídu. „Je dôležité, aby žiadatelia vedeli, že ich sociálny status sa nezmení a majú zákonný nárok ostať v reštituovaných bytoch do doby, kým im neposkytneme bytové náhrady,“ ubezpečuje primátor. Ľudia tak aj naďalej budú platiť nájomné, ktoré obmedzuje štát, samospráva však bude musieť dorovnať majiteľom reštituovaných domov rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájmom. Mesto to vyjde na štyri milióny ročne.

„Aj keď máme sľúbené, že nás z bytov nevyhodia, je tam stále prítomná veľká neistota, kde a ako skončíme," hovorí Tadeus Patlevič, ktorý zastupuje nájomníkov. Tí si založili vlastné občianske združenie Právo na bývanie, Patlevič je jeho predsedom. Problém sa ťahá už 25 rokov a ľudia majú podľa neho len dve možnosti. „Alebo si musia nájsť sami niečo vlastné, alebo tam zostať. Mnohým nezostáva iná možnosť, ako tam zostať, keďže napríklad dôchodcovia si zmenu dovoliť nemôžu," vysvetlil šéf združenia.

Patlevič pripomína, že mnohé byty sú podľa neho na hranici obývateľnosti. „Poznám byty, kde chýbajú základné veci, ako voda, plyn, elektrika či majú plesnivé steny." Dodal, že sám v takom býva. Nájomníci sú v bludnom kruhu. „Byt je v zlom stave, nájomca úpravy robiť nesmie, keďže je to súkromný majetok a majiteľ zas do bytu neinvestuje, lebo dostáva málo na regulovanom nájomnom," vysvetľuje predseda. Podľa neho sú ľudia, ktorí sú v zúfalstve, ochotní ísť kamkoľvek.

Svoje združenie si založili aj majitelia týchto budov. Jeho predseda a advokát Karol Spišák uznáva, že ide o zložitý problém, keďže proti sebe stojí ochrana vlastníctva a právo na primerané bývanie. Hnevá ho však, že ani po piatich rokoch od platnosti zákona samospráva v tejto veci neurobila takmer nič. „Nezabezpečila ani náhradné byty pre nájomníkov a nemá poriadne vybrané ani lokality, kde by tie byty mali byť postavené," hovorí Spišák s tým, že momentálne sa pripravuje v poradí 16. hromadná sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Združenie spolu s advokátskou kanceláriou participuje už na 15 hromadných sťažnostiach, kde je približne 270 vlastníkov.

Pokiaľ od januára zostanú nájomníci v domoch, Spišák očakáva komplikácie ohľadom výšky nájomného. Majiteľ si stanoví vlastnú cenu, s tou však nemusí súhlasiť samospráva. „Pokiaľ nedôjde k dohode, vyriešia to až súdy," mieni advokát. Toho sa obáva aj Patlevič. „Povedie to k 580 žalobám a budeme sa súdiť o každý byt," konštatoval zástupca nájomníkov.

Situácia s reštituovanými bytmi

  • Problém s nájomníkmi z reštituovaných domov trvá už 25 rokov, od pádu bývalého režimu. Po roku 1989 dostali nájomníci štátnych bytov možnosť odkúpiť si ich, netýkalo sa to však budov, ktoré išli do reštitúcie. Hoci sa ich obyvatelia snažili získať nehnuteľnosti do osobného vlastníctva, nepodarilo sa im to. Bytové domy spolu s nájomníkmi tak prešli do rúk nových majiteľov. Keďže štát na začiatku nevytvoril rovnaké podmienky pre všetkých nájomníkov, jednu skupinu reštitučný zákon diskriminoval, vyrovnal sa s tým tak, že v zreštituovaných domoch zareguloval výšku nájomného, ktoré je nižšie ako trhové.
  • Situáciu zmenil zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom z roku 2011 z čias vlády Ivety Radičovej. Ten obciam prikazuje, aby do konca roka 2016 zabezpečili nájomníkom náhradné nájomné byty. Ak to nestihnú, pôvodný majiteľ bytu musí nájomníka v byte nechať s tým istým nájomným. Rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným mu však vyrovná samospráva.

Hlavné mesto má v súčasnosti vybraných šesť lokalít v mestských častiach, kde chce náhradné byty postaviť. Ide o dve miesta v Dúbravke, dve v Petržalke, jedno v Devínskej Novej Vsi a v Ružinove. Napriek protestom mestských častí by sa prvá výstavba náhradných nájomných bytov mohla začať ešte počas tohto roka. Na lokalitu Pri kríži v mestskej časti Dúbravka je vydané už aj stavebné povolenie. „Stavba bude stáť na mieste, ktoré je teraz parkoviskom," vysvetľuje Zuzana Morávková, hovorkyňa Dúbravky. Postaviť by sa tam malo 68 bytov. Ďalšie projekty v Petržalke, Ružinove aj v Devínskej Novej Vsi sú zatiaľ v rovine plánov.

Pravdou však je, že mestské časti nie sú výstavbou nadšené. Obávajú sa prehustenia sídlisk, straty zelene či možnosti postaviť na vytypovanom mieste pre mestskú časť potrebnejšiu budovu.

Patlevič hovorí, že keď sa tvoril zákon v roku 2011, navrhovalo združenie ako schodnejšou cestu odkúpenie bytu nájomníkmi či poskytnutie adekvátnej finančnej náhrady, za ktorú by si kúpili nový byt. „Uspokojila by to nájomníkov, uvoľnili by sa byty vlastníkom, mestské časti by neboli vystavené zahusťovaniu sídliska," vymenúva Patlevič. To však rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dlhodobo odmieta. „Ministerstvo argumentovalo s tým, že si dalo na jednotlivé alternatívy vypracovať odborné analýzy a súčasný spôsob riešenia problému sa im zdal najlepší," objasňuje Patlevič. Magistrát aj rezort potvrdili, že o situácii naďalej komunikujú. „Naším cieľom je tento problém čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vyriešiť," uvádza tlačový odbor ministerstva.

© Autorské práva vyhradené

66 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #reštitúcie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy