Migrujúce žeriavy popolavé možno nad územím východného Slovenska pozorovať na jar a na jeseň. V súčasnosti sa sťahujú zo zimovísk na severe Európy na juh. Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko hovorí, že ich jesenná migrácia ponad Slovensko už trvá dva, možno až tri týždne.
„Žeriavy, ktoré teraz ponad naše územie prelietajú, hniezdia najmä vo Fínsku, v Estónsku, Lotyšsku, v Litve či v severnom Poľsku, teda v oblasti Škandinávie a Pobaltia. V zimnom období sa sťahujú do južnej Európy do oblasti Stredozemného mora, ale aj do severnej Afriky, do Egypta, niektoré aj do južnejších afrických častí pozdĺž rieky Níl," hovorí Repel. Žeriavy, ktoré však teraz nad nami prelietavajú, si dávajú podľa Repela prestávku v Maďarsku, kde sa ich v časti Národného parku Hortobágy zhromažduje aj okolo 100-tisíc. „Keď na konci októbra alebo v novembri udrie naozajstná zima, posúvajú sa ďalej na juh," zdôraznil ornitológ.
Migrácia žeriavov pomaly vrcholí. Podľa Repela ich ešte bude možno vidieť aj v októbri, najmä keď bude ustálené počasie. Žeriavy popolavé nad Senianskymi rybníkmi v týchto dňoch prelietajú najmä podvečer, inak migrujú počas celého dňa. „Prelietajú v kŕdľoch v počtoch 10 až 1 000 kusov, zvyčajne ich však v jednej skupine býva dvesto až tristo. Prelietavajú vo výške od 50 do 500 metrov. Sú pozorovateľné aj voľným okom, no ďalekohľad sa určite zíde. Migrujú vo formáciách v tvare V, alebo 1, pričom vpredu býva spravidla silnejší a skúsený jedinec, ktorý pozná cestu," vysvetľuje ďalej Repel.
Žeriav popolavý
Žeriavy popolavé nepatria k ohrozeným druhom vtáctva, ich počty sa dokonca zvyšujú. Na Slovensku je to však zákonom chránený druh. Je to dosiva sfarbený vták, o niečo väčší ako bocian biely, s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne silným, klinovitým zobákom. Od podrodu dropy sa odlišuje voľne visiacim perím na chvoste. Žeriavy obývajú rybníky s rozsiahlym tŕstím, v ktorých si stavajú kopovité hniezda. Živia sa hmyzom, rastlinami, zrnom, hľuzami alebo korienkami. Pri ťahu sa často zdržujú na poliach.
Nad Senianskymi rybníkmi v čase migrácie denne preletúva okolo 2-tisíc žeriavov, za celé obdobie preletov ich ponad naše územie preletí aj niekoľko desiatok tisíc. Podarilo sa už spozorovať, že sa niektoré na Senianskych rybníkoch zdržiavajú aj dlhodobo. Dokonca jeden pár tam aj zahniezdil a priviedol na svet potomka. Starosta obce Iňačovce v Michalovskom okrese, v katastri ktorej sú aj Senianske rybníky, Ľubomír Macko podotkol, že v ostatných mesiacoch spozoroval na rybníkoch až do stovky žeriavov, ktoré sa tam zdržiavali dlhodobo.
„Prelet žeriavov patrí k javom, ktoré si vždy rád pozriem. Veď žeriavy popolavé prelietajú aj priamo ponad našu obec," podčiarkol Macko. V budúcnosti chce organizovať akcie pre školy či škôlky vrátane škôl v prírode, ktorých súčasťou bude aj pozorovanie migrujúcich vtákov, nielen žeriavov. Podľa štatistík nad Slovenskom ročne preletí až okolo 30 miliónov rôznych druhov vtákov, ktoré sa premiestňujú zo severnej časti Európy do južnej alebo opačne.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko organizuje každý rok na jar, spravidla začiatkom apríla, podujatie zvané Vítanie žeriavov. To pozostáva nielen z pozorovania tohto druhu vtáctva vracajúceho sa z južnej Európy do severnej, ale aj z rôznych sprievodných akcií. Počas posledného víkendu, teda 1. a 2. októbra sa v rámci Európskych dní vtáctva EuroBirdwatch 2016 konalo na desiatich miestach Slovenska pozorovanie migrujúceho vtáctva, kde zaznamenávali aj počty a druhy migrujúcich kusov. Akcia sa konala aj na Senianskych rybníkoch, kde okrem žeriavov popolavých zaznamenali aj iné druhy migrujúcich vtákov. Napríklad králika ohnivohlavého, sokola sťahovavého, orliaka morského, potápku chochlatú či čajku smejivú.
Najpočetnejším vtáčím druhom, ktorý počas víkendu ponad Senianske rybníky migroval, bol škorec obyčajný. Ornitológov prekvapilo, že sa im podarilo odchytiť a okrúžkovať aj pre Slovensko úplne nový druh – kolibiarika dlhochvostého. Ten nebol podľa Repela na Slovensku dosiaľ zaznamenaný. Ide o druh hniezdiaci v sibírskej tajge a zimujúci v Juhovýchodnej Ázii.