„Volám sa Vlado (42), pracujem tu už 16 rokov a budem vás sprevádzať,“ predstaví sa na úvod jeden zo zamestnancov chránených dielní, ktoré sa ukrývajú v nenápadnom domčeku v obci Jakubov neďaleko Malaciek. Vítať hostí mu pomáha spolupracovník Marián (34). Domček sa totiž zapĺňa húfom ľudí, ktorí ich počas dňa otvorených dverí prišli pozrieť a povzbudiť.
Dom Svitania sa zameriava na ľudí s mentálnym a kombinovaným postihnutím starších ako 18 rokov. „Dnes tu máme 18 zamestnancov, ktorí pracujú v štyroch chránených dielňach. Každý má svoje pevné miesto, ale musia vedieť pomôcť aj v druhej dielni,“ hovorí riaditeľka neziskovky Dom Svitania Stefi Nováková. Asi 75 až 80 percent celoročnej práce tvoria objednávky.
Cesta do chránených dielní vedie cez jedáleň, kde už rozvoniavajú chlebíčky a lákajú zákusky. Vlado s Mariánom sa zastavujú v prvej miestnosti. Šesť šijacích strojov naznačuje, že sme v krajčírskej dielni.
„Z textilných firiem nám nosia zvyškové látky. Teraz z nich na objednávku vyrábame látkové vence. Šijeme tu textilný sortiment, napríklad obrusy, zástery či chňapky do kuchyne“ opisuje Marián.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Martina (40) ukazuje, ako vyrába látkový veniec. Pred sebou má nastrihané štvorce všakovakých látok, ktoré potom cez stred zapichuje do polystyrénového venca. Výsledkom je pestrofarebná košatá ozdoba.
Martina je vyučená šička. V Dome Svitania pracuje s krátkou prestávkou od jeho vzniku. Spomína si aj na časy, keď dielne začínali. „Spočiatku sme šili na kufríkových strojoch. Odvtedy sa tu veľa zmenilo.“ Ďalší zamestnanci pomáhajú pri žehlení či strihaní vatelínu, ktorý použijú ako výplň do vianočnej dekorácie.
„Sú to tieto strieborné textilné stromčeky so zahnutým špicom. Tie tiež robíme na objednávku,“ približuje majsterka Andrea, ktorá dohliada na svoju pracovnú skupinu a spoločnými silami vyrábajú drobnosti z látok.
Druhú miestnosť tvorí kreatívny ateliér. Patrícia tu prekladá paličkami, aby z farebných nití vytvorila rôzne vzory. Tie potom nájdu miesto na pohľadniciach či v rámčekoch. „Ďalší traja nám teraz pomáhajú s objednávkami, inak pracujú na vysunutom pracovisku v Malackách a chodia sem každý piatok, aby sme s nimi mali kontakt,“ približuje ich majsterka Mária. V miestnosti je aj pult, na ktorom sú vyložené výrobky a návštevníci si ich obzerajú a rozhodujú sa, ktorý z nich si kúpia pre radosť.
Ako posledné predstavia Vlado s Mariánom svoje pracovisko, kníhviazačskú dielňu. „Sme tu štyria, ale zaúčajú sa tu aj ďalší zamestnanci, aby nás vedeli zastúpiť, ak by niekto z nás ochorel,“ vysvetľuje Marián, ktorý je vyučený kníhviazač. V práci trávia päť a pol hodiny.
V tejto časti kraľuje papier a lepenka, stroje na rezanie a vŕtačka. „Momentálne vyrábame škatule, do ktorých potom zabalíme vence,“ ukazuje na rozrobený kúsok Marián. Lepenku obaľujú decentnými tapetami. Chlapci tu viažu aj časopisy a noviny, ktoré sa archivujú.
Súčasťou domčeka je aj rehabilitačné stredisko. „Máme to postavené ako neformálne vzdelávanie. Za všetkými aktivitami niečo je, naši klienti a zároveň zamestnanci sa vždy niečo naučia a to im spolu s prácou pomáha, aby mohli byť samostatní,“ uzatvára riaditeľka neziskovky.