Daniel je jedným z mnohých obetí lesov. Každoročne na Slovensku zomierajú ľudia, ktorí si na chlieb zarábali ako pilčíci, či lesní robotníci. V tomto kalendárnom roku sa už z práce v lese nevrátili domov dvaja ľudia. Obaja boli zamestnanci dodávateľských firiem pre Lesy SR. Za posledné dva týždne však došlo v lesoch k ďalším štyrom ťažkým pracovným úrazom. V jednom z nich sa vážne zranil zamestnanec Lesov SR, v troch pracovníci firiem, ktoré sú so štátnym podnikom v dodávateľskom vzťahu.
„Práci drevorubačov prischol prívlastok, že je to najnebezpečnejšie povolanie na svete. Dokonca nebezpečnejšie ako práca morských rybárov, pilotov, baníkov, ale aj hasičov, či záchranárov. Práca v lesoch je ťažká, mimoriadne nebezpečná a vyžaduje si skúsených pracovníkov. Napriek maximálnej opatrnosti a dodržiavaniu bezpečnostných predpisov prichádzajú niekedy pracovníci o život kvôli nepredvídateľným náhodám. Nečakaný odklon padajúceho stromu, usmrtenie spôsobené pádom z výšky, nehoda pri práci s pílou, či pošmyknutie v strmom teréne. To všetko sú udalosti, pri ktorých prichádzajú drevorubači o život,“ konštatuje hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Večne im spievajú lesy
Boli to práve Lesy SR, ktoré sa ešte pred dvanástimi rokmi, v roku 2004 rozhodli obete lesných nešťastí pripomínať osobitným spôsobom. V areáli Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu zriadili lesnícky symbolický cintorín s tabuľkami obetí lesa. „Každé meno, každá tabuľka je samostatný príbeh človeka, ktorý mal rodinu, plány do budúcnosti. Za každým smútia príbuzní, a čo je najhoršie, veľmi často aj malé deti. Osadenie tabuliek s menami ľudí, ktorí zasvätili svoj život lesu, je príspevkom nášho štátneho podniku, aby sme na týchto ľudí nezabudli,“ povedal generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Marian Staník.
Symbolický lesný cintorín pozostáva podľa hovorcu lesov Rezeka okrem pamätnej steny s tabuľkami a menami obetí aj z ďalších častí. „Ústredným miestom cintorína je machom porastené bralo, nachádzajúce sa v prítmí lesného interiéru. Na brale, cez ktoré preteká vodopád, je umiestnený unikátny kovový kríž v tvare kmeňa stromu. Bralo nesie nápis Večne im spievajú lesy. Vo vstupnej časti sa nachádza zvonica, ktorej bronzový zvon odlial majster zvonolejár Viliam Nemky z blízkeho Hronca,“ vysvetľuje Rezek. Príbuzní obetí lesa, najmä z bližšieho okolia chodia v čase sviatku Pamiatky zosnulých páliť sviečky na hroby svojich blízkych nielen tam, kde sú ich telá pochované, ale aj do symbolického cintorína obetí lesa. Pár ich tam horí aj v týchto dňoch.
Pribúdajú aj tabuľky so starším dátumom
Symbolický cintorín vo Vydrovskej doline sa o tabuľky s menami rozrástol aj v tomto roku. Práve v súčasnom dušičkovom období v ňom pribudlo 26 nových tabuliek, čím sa už počet mien v ňom rozrástol na 355 a uskutočnila sa tam aj spomienka na obete lesov. Rezek pripomína, že cintorín sa každoročne dopĺňa nielen o obete lesov z posledného obdobia, ale často aj z dávnejšej minulosti. „Ide často o staršie prípady, keď si chcú kolegovia, či rodinní príslušníci uctiť pamiatku svojich blízkych aj týmto spôsobom. V tomto roku pribudli do cintorína tabuľky s menami drevorubača z Kecerovského Lipovca, pribudla aj tabuľka s menom drevorubača z obce Mlynky, ktorý zomrel v roku 2012 a v tomto roku by sa dožil 48. roku svojho života,“ podotkol Rezek.
Cintorín vo Vydrovskej doline najnovšie pripomína tabuľkami s menami aj starší prípad, ktorý sa udial 8. marca 1956 v Kulichovej doline pri Dolnej Lehote, kde vtedy zomrelo šestnásť lesných pracovníkov, vrátane dvoch kuchárok. Život im vzala silná lavína o dĺžke 3,5 kilometra, ktorá dosahovala výšku 30 metrov. So sebou zmietla aj lesnú chatu, v ktorej v tom čase bolo devätnásť ľudí. Zachránili sa len traja. Deväť obetí bolo z Pohorelej, šesť z Telgártu. Najstarší Jozef Terek mal 52 rokov, najmladší Jozef Bírka ledva dovŕšil 24 rokov. Ich mená sú už tiež súčasťou symbolického lesného cintorína vo Vydrovskej doline.