Daniel je jedným z mnohých obetí lesov. Každoročne na Slovensku zomierajú ľudia, ktorí si na chlieb zarábali ako pilčíci, či lesní robotníci. V tomto kalendárnom roku sa už z práce v lese nevrátili domov dvaja ľudia. Obaja boli zamestnanci dodávateľských firiem pre Lesy SR. Za posledné dva týždne však došlo v lesoch k ďalším štyrom ťažkým pracovným úrazom. V jednom z nich sa vážne zranil zamestnanec Lesov SR, v troch pracovníci firiem, ktoré sú so štátnym podnikom v dodávateľskom vzťahu.
„Práci drevorubačov prischol prívlastok, že je to najnebezpečnejšie povolanie na svete. Dokonca nebezpečnejšie ako práca morských rybárov, pilotov, baníkov, ale aj hasičov, či záchranárov. Práca v lesoch je ťažká, mimoriadne nebezpečná a vyžaduje si skúsených pracovníkov. Napriek maximálnej opatrnosti a dodržiavaniu bezpečnostných predpisov prichádzajú niekedy pracovníci o život kvôli nepredvídateľným náhodám. Nečakaný odklon padajúceho stromu, usmrtenie spôsobené pádom z výšky, nehoda pri práci s pílou, či pošmyknutie v strmom teréne. To všetko sú udalosti, pri ktorých prichádzajú drevorubači o život,“ konštatuje hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
Večne im spievajú lesy
Boli to práve Lesy SR, ktoré sa ešte pred dvanástimi rokmi, v roku 2004 rozhodli obete lesných nešťastí pripomínať osobitným spôsobom. V areáli Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu zriadili lesnícky symbolický cintorín s tabuľkami obetí lesa. „Každé meno, každá tabuľka je samostatný príbeh človeka, ktorý mal rodinu, plány do budúcnosti. Za každým smútia príbuzní, a čo je najhoršie, veľmi často aj malé deti. Osadenie tabuliek s menami ľudí, ktorí zasvätili svoj život lesu, je príspevkom nášho štátneho podniku, aby sme na týchto ľudí nezabudli,“ povedal generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Marian Staník.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Symbolický lesný cintorín pozostáva podľa hovorcu lesov Rezeka okrem pamätnej steny s tabuľkami a menami obetí aj z ďalších častí. „Ústredným miestom cintorína je machom porastené bralo, nachádzajúce sa v prítmí lesného interiéru. Na brale, cez ktoré preteká vodopád, je umiestnený unikátny kovový kríž v tvare kmeňa stromu. Bralo nesie nápis Večne im spievajú lesy. Vo vstupnej časti sa nachádza zvonica, ktorej bronzový zvon odlial majster zvonolejár Viliam Nemky z blízkeho Hronca,“ vysvetľuje Rezek. Príbuzní obetí lesa, najmä z bližšieho okolia chodia v čase sviatku Pamiatky zosnulých páliť sviečky na hroby svojich blízkych nielen tam, kde sú ich telá pochované, ale aj do symbolického cintorína obetí lesa. Pár ich tam horí aj v týchto dňoch.
Pribúdajú aj tabuľky so starším dátumom
Symbolický cintorín vo Vydrovskej doline sa o tabuľky s menami rozrástol aj v tomto roku. Práve v súčasnom dušičkovom období v ňom pribudlo 26 nových tabuliek, čím sa už počet mien v ňom rozrástol na 355 a uskutočnila sa tam aj spomienka na obete lesov. Rezek pripomína, že cintorín sa každoročne dopĺňa nielen o obete lesov z posledného obdobia, ale často aj z dávnejšej minulosti. „Ide často o staršie prípady, keď si chcú kolegovia, či rodinní príslušníci uctiť pamiatku svojich blízkych aj týmto spôsobom. V tomto roku pribudli do cintorína tabuľky s menami drevorubača z Kecerovského Lipovca, pribudla aj tabuľka s menom drevorubača z obce Mlynky, ktorý zomrel v roku 2012 a v tomto roku by sa dožil 48. roku svojho života,“ podotkol Rezek.
Cintorín vo Vydrovskej doline najnovšie pripomína tabuľkami s menami aj starší prípad, ktorý sa udial 8. marca 1956 v Kulichovej doline pri Dolnej Lehote, kde vtedy zomrelo šestnásť lesných pracovníkov, vrátane dvoch kuchárok. Život im vzala silná lavína o dĺžke 3,5 kilometra, ktorá dosahovala výšku 30 metrov. So sebou zmietla aj lesnú chatu, v ktorej v tom čase bolo devätnásť ľudí. Zachránili sa len traja. Deväť obetí bolo z Pohorelej, šesť z Telgártu. Najstarší Jozef Terek mal 52 rokov, najmladší Jozef Bírka ledva dovŕšil 24 rokov. Ich mená sú už tiež súčasťou symbolického lesného cintorína vo Vydrovskej doline.