Jeden kontajnerový byt má rozlohu 17 štvorcových metrov a obývať ho bude v niektorých prípadoch 6, 8, ale aj 11, 13 či až 17 ľudí. „Pre 11 ľudí to je málo, ako sa tam zmestíme, neviem,“ hovorí za svoju rodinu Katarína Balážová. V dvojizbovom byte na Bratislavskej ulici do požiaru bývala s manželom, so synom a s jeho rodinou. Štyria dospelí a sedem detí. Voči mestu majú podlžnosť, no platia podľa splátkového kalendára. Aj preto dúfali, že dostanú náhradný byt. „Neostáva nám nič iné, len zobrať unimobunku. Nemáme kam ísť. Dúfali sme, že keď platíme, pôjdeme do bytu,“ dodáva Balážová.
Obytných kontajnerov bude v prvej etape desať, k nim patria ešte dva sociálne, so sprchami a záchodmi. Budú napojené na vodu, elektrinu, kanalizáciu. Postavia ich v lokalite žilinskej obytnej kolónie na Bratislavskej ulici, kde už pre ne pripravujú priestor. Ich budúci obyvatelia budú musieť zaplatiť zálohu za prenájom na mesiac dopredu a dohodnúť sa s mestom na splácaní svojich starých dlhov.
Ľudia sa v podstate zhodujú na tom, že aspoň budú mať strechu nad hlavou. „Môžeme byť radi, že nám mesto poskytne to, čo nám poskytne, aspoň tie kontajnery, lebo fakt sme neplatiči a neviem, čo by s nami bolo, keby nás nevyriešili aspoň takto,“ mieni ďalšia z obyvateliek Monika Fatáková. Problém vidia v spoločných sociálnych zariadeniach. „Spoločné sprchy a záchody, to je zle vymyslené, tam budú bitky a hádky. Aj tu v telocvični už boli problémy, lebo sa tam človek nemôže pri toľkých ľuďoch dostať,“ hovorí Marek Balog.
Cez víkend museli v školských priestoroch kvôli nezhodám zasahovať policajti. „Je tu napätie, každý už chce ísť preč,“ dodáva Balog. Na uvoľnenie dvoch telocviční čaká aj škola, ktorej žiaci ich nemôžu využívať. Len pred rokom boli rekonštruované. „Niečo bude treba dezinfikovať, niečo omaľovať, dvere poopravovať. Minimálne rátam dva-tri dni, aby sa telocvičňa dala do takého stavu, ako bola predtým,“ hovorí riaditeľ základnej školy Ľubomír Krajčí.
Len dve z evakuovaných rodín z bytovky majú podľa mesta nárok na náhradné byty a aj ich dostanú. Zvyšných označili za neplatičov. „V takomto prípade im mesto nie je povinné dať alternatívne bývanie. Poskytli sme im pomocnú ruku v podobe kontajnerov, tak ako rozhodli poslanci. Náklady sa vyšplhajú do výšky 78-tisíc eur,“ informoval hovorca mesta Pavol Čorba. Štyri rodiny sa podľa hovorcu rozhodli odísť, resp. ubytovať u príbuzných.
Bratislavská ulica s bytovkami v bývalej železničiarskej kolónii je známa tiež ako žilinské geto či kolónia. V 90. rokoch minulého storočia tam vtedajšie vedenie mesta presťahovalo neprispôsobivých či sociálne slabších občanov. Nájomníci bytovky nešetrili, sú „vybývané“, zdevastované. Niektoré z nich mesto už dalo zbúrať kvôli narušenej statike.
Strecha jednej z bytoviek začala horieť v noci 18. októbra. Hasiči evakuovali 116 ľudí, ktorým mesto poskytlo útočisko v telocvičniach na Hollého ulici. Mimoriadne mestské zastupiteľstvo minulý týždeň rozhodlo o náhradnom bývaní v obytných kontajneroch. Na rokovanie prišli tiež zástupcovia splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorí navrhli, aby sa obyvatelia nasťahovali späť do bytovky po oprave strechy a potom sa sami podieľali na oprave budovy. Mesto však predpokladá, že taká rozsiahla oprava by stála 300-tisíc eur. Stav základov budovy stále nie je posúdený, pretože sa k nim pre odpad a fekálie nedá dostať.