Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
Návrh podľa poroty priniesol jedno z najlepších urbanistických riešení v súťaži a vyzdvihol pamiatkovo chránený objekt Pradiarne prostredníctvom nového verejného priestoru – námestia.
„Tento projekt je iný v tom, že je umiestnený do fungujúcej mestskej štruktúry a bude mať veľa susedov. Chceli sme priniesť do prostredia novú kvalitu, vytvoriť nové verejné priestory, prepojenia a skratky. Chceli sme, aby projekt do prostredia zapadol,“ povedal Matej Grébert z víťazného ateliéru Compass Architekti.
Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
Podľa spoluautora návrhu Juraja Benetina sa ako architekti s komplikovanou situáciou vysporiadali jednoducho a aj to porotu oslovilo. „Sú tam tri bloky a námestie. Vnútri blokov sú poloverejné alebo skôr súkromnejšie priestory pre obyvateľov, kde môžu mať ihrisko a intímnejší priestor. Zároveň tam vznikne jedno veľké námestie, ktoré bude slúžiť verejnosti,“ opísal víťazný projekt. Matej Grébert dodal, že práve námestie, ktoré vznikne okolo Pradiarne, národnej kultúrnej pamiatky, je kľúčovým prvkom. Nebude totiž zastavaná v hustej štruktúre bloku, kde by ju nebolo vidieť, ale vznikne pred ňou priestor, ktorý budú môcť užívať aj ľudia, ktorí v štvrti už bývajú.
Architekti išli nad rámec toho, čo požadovala pamiatková ochrana a zachovali aj priestor Silocentrály. Uvažuje sa o ňom ako o vstupnom priestore do Pradiarne. Podľa návrhu ateliéru Compass Architekti by tam v budúcnosti mohol vzniknúť priestor pre kultúru či iné podujatia.
Ako dodali, je to pre nich výzva. Zdôraznili však, že ide o proces na dlhé roky, desaťročie, kým bude štvrť Cvernovka fungovať naplno.
Jednoduché a funkčné
Ich slová potvrdzuje aj architekt a urbanista Igor Marko, ktorý bol členom poroty. „Urbanizmus je mimoriadne komplikovaná vec. Nie je to iba budova, je to budúci živý organizmus mesta,“ uviedol Marko. Rozhodnutiu poroty podľa jeho slov predchádzali dlhé diskusie a hľadanie súvislostí, ktoré by boli pre dané územie najvýhodnejšie. Ateliér Compass Architekti podľa jeho slov priniesol tradičný mestský blok a zároveň fantastický verejný priestor. Budova Silocentrály sa v projekte zmenila na šperk.
„To bolo pre veľa ľudí silným a emotívnym zážitkom a rozhodujúcim prvkom, ktorý nás všetkých presvedčil o tom, že toto je návrh, ktorý neprinesie len nové bývanie, novú štruktúru, ale aj benefity, pridanú hodnotu pre ostatných ľudí, ktorí žijú v tejto štvrti,“ dodal Marko.
Komplexná súťaž
Projekty posudzovali v dvoch fázach. Najprv porota hodnotila jednotlivé návrhy podľa konkrétnych kritérií. Potom, netradične, mal každý z tímov možnosť svoj návrh prezentovať.
Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
Spoločnosť vyhlásila súťaž začiatkom septembra a oslovila dvanásť ateliérov zo Slovenska, Česka a Veľkej Británie. Súťaž priniesla desať návrhov. „Hľadali sme ideálny návrh a zároveň partnera, s ktorým dokážeme návrh aj zhmotniť, realizovať,“ uviedol predseda poroty a Business Development Director YIT Slovakia Radek Pšenička.
Zadanie bolo podľa jeho slov veľmi podrobné vzhľadom na regulatívy územného plánu a zákona. Podmienky súťaže boli certifikované a schválené Slovenskou komorou architektov. V porote boli zástupcovia magistrátu, mestskej časti Ružinov, Fakulty architektúry STU, Slovenskej komory architektov, odborníci na urbanizmus a verejné priestory.
Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
„Ako investor sme jednoznačne nerozhodovali od stola. Myslíme si, že architekti a urbanisti budú čoraz viac pozitívne hovoriť do rozvoja miest, samozrejme v dialógu s investorom a občanmi. To je tá najlepšia cesta,“ dodal Pšenička. Víťazný návrh je podľa jeho slov akoby čriepkom, ktorý vhodne doplní vznikajúcu štvrť s mrakodrapmi a stabilizovanú rezidenčnú lokalitu. Zároveň sa odlíši od iných bytových alebo polyfunkčných objektov. Projekt v areáli bývalej cvernovej továrne predpokladá výškovo primeranú mestskú zástavbu, s pozvoľným zvyšovaním smerom od Košickej ulice. Podľa Pšeničku bude rok 2017 kľúčový pre prípravu projektovej dokumentácie.
Bod nula
Generálny riaditeľ spoločnosti YIT Milan Murcko ako dôvod, prečo sa ako developer rozhodli vypísať takúto súťaž, uviedol fínske korene spoločnosti. „Pravda sa vždy hľadá v diskusii. Vždy sa musí vypočuť aj ten najposlednejší názor, aby sa dospelo ku konsenzu. Takto významný priestor si to zaslúžil,“ uviedol Murcko.
Foto: Vizualizácia architektonický ateliér Compass Architekti
Spoločnosť teraz čaká podpis zmluvy s víťazom súťaže a dopracovanie štúdie. „Následne sa začne pripravovať projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie a následne dokumentácia pre stavebné povolenie. A kedy sa bude stavať? Nedovolím si to odhadnúť. Povoľovací proces má svoje špecifiká a toto je veľmi komplexné riešenie. Veľmi veľmi hrubý odhad – plus mínus tri roky,“ dodal Murcko.
Udelili aj špeciálnu cenu
Návrh z dielne ateliéru A69 architekti získal druhé miesto. Porotu podľa Igora Marka očaril diverzitou priestorov, bodovými vstupmi a pre Bratislavu nezvyčajným urbanizmom. „Projekt prinášal variabilný priestor zákutí a charakterových priestorov, ktoré Bratislave chýbajú. Taký maličký priestor aj s odkazom na historickú stopu. Tento návrh priniesol v kontraste s projektmi veľkej mierky, ktoré vznikajú na Čulenovej, niečo veľmi intímne, ľudské,“ vysvetlil Marko.
Tretie miesto získal ateliér GutGut. Porota ocenila jeho nekompromisnosť. „Jednoduchosť, čistota prevedenia, istá utilitárnosť. Bol to jediný návrh, ktorý jasne odkazoval na bytovú oblasť 500 bytov. Tie budovy sú veľmi jednoduché a kvalita je v integrácii s verejným priestorom. Tento návrh bol postavený na organickom raste a minimálnom začiatku, ktorý bol jasne definovaný veľkými dlhými blokmi. Páčila sa nám jednoznačnosť a rozhodnosť návrhu,“ opísal rozhodnutie poroty Igor Marko.
Porota sa rozhodla udeliť aj mimoriadnu cenu architektonickému ateliéru Chybik Kristof. Autorský tím prišiel s nevšedným riešením, ktoré nadväzovalo na históriu územia. „Použili symboliku a artefakty, ktoré zmizli z tohto územia a oni ich akoby opäť oživili a dali im úplne novú funkciu a vložili ich do novej bytovej a obytnej štruktúry,“ dodal Marko.