Bratislavu rozhádalo parkovanie

Na dva tábory rozdelila obyvateľov Bratislavy parkovacia politika, ktorú minulý týždeň prijali mestskí poslanci. Jedni so systémom súhlasia, druhí ho považujú za diskriminačný. Kameňom úrazu sa stalo uprednostnenie ľudí s trvalým pobytom, čo sa ostatným nepáči. Tí totiž za parkovanie budú platiť viac.

11.12.2016 20:00
parkovanie, parkovisko, auto, Foto: ,
Parkovanie v Bratislave je dlhodobým problémom.
debata (161)

Parkovacia karta na jedno auto pre obyvateľov s trvalým pobytom v hlavnom meste, tzv. rezidentov, bude stáť od 20 do 100 eur ročne, pre Nebratislavčanov to bude od 100 do 1 000 eur. Každá mestská časť, okrem Starého Mesta, prechodne dva roky nemusí vyberať poplatky. Informácia o cenách okamžite spustila diskusie, kto na koho dopláca.

„Ide o zvýhodnenie pre občanov na základe ich pobytu, chcú trestať ľudí žijúcich mimo mesta, aby z nich mali prospech,“ myslí si jeden z diskutujúcich na internete. Argumentujú tým, že hoci dane neodvádzajú Bratislave, nechávajú tu väčšinu z výplaty. Platia drahé nájmy, školy či škôlky, nakupujú potraviny, míňajú na kultúru alebo reštaurácie.

Druhá strana vyčíta, že ľudia z iných miest neplatia Bratislave dane, využívajú MHD, ktorú dotujú Bratislavčania, ničia cesty a ešte k tomu obsadzujú parkovacie miesta. Rozdiel v poplatkoch za parkovanie preto vítajú. „Pomôže už to, že štyria Nebratislavčania žijúci v podnájme v trojizbovom byte v Petržalke, z ktorých každý dochádza na týždňovku svojím vlastným autom, sa po novom radšej dohodnú a pôjdu do Bratislavy jedným autom,“ oponuje ďalší z diskutujúcich.

V slovenských mestách je uprednostňovanie rezidentov rozšíreným modelom. Napríklad v Šali zaplatí človek s trvalým pobytom za prvé auto 40 eur na rok, za druhé 120 eur. Nerezident prispeje do mestskej kasy 120 eurami za jedno vozidlo a 210 eurami za ďalšie. V Bratislave je situácia zložitejšia. Miest je málo a v niektorých lokalitách nestačia ani pre ľudí s trvalým pobytom.

„Chápem, že je to komplikácia najmä v Bratislave, lebo tu je najvypuklejší problém migrácie v porovnaní s inými mestami,“ hovorí dopravný analytik Ján Bazovský. Odhaduje, že takmer 40 percent obyvateľov tvoria Nebratislavčania. Nájsť optimálne riešenie je podľa neho zložité. „Isté je, že parkovacia politika bola zanedbaná, lebo miesta na parkovanie boli v minulosti vyhradené, dnes sú však na základe rôznych rozhodnutí zastavané,“ konštatuje odborník. Spoplatnenie považuje Bazovský za kompromis.

„Najschodnejšou cestou sú rezidenčné karty, lebo momentálne ešte neexistuje elektronický systém, ktorý by vedel monitorovať parkovacie miesta,“ mieni analytik. Dodáva, že tí, čo žijú trvale v Bratislave, by chceli mať určitú kvalitu života aj čo sa týka statickej dopravy. „Preto je normálne, že si želajú parkovať, čo najbližšie k svojmu bytu,“ vysvetľuje Bazovský. Napätie medzi ľuďmi vníma ako vyústenie viacerých nakopených problémov – nedostatok parkovacích miest, vysoká migrácia, viac áut v rodine či nedostatok ohľaduplnosti vodičov. „Tá je u majiteľov áut nie že nulová, ale často mínusová. Reálne môže nastať taký problém, že v pondelok ráno príde niekto do Bratislavy, zaparkuje a celý týždeň stojí auto bez pohybu, zaberá tak miesto pre tých, ktorí by tam potrebovali parkovať priebežne,“ upozornil Bazovský. Parkovísk je v hlavnom meste žalostne málo. Napríklad v Petržalke je 43-tisíc áut a len 27-tisíc parkovacích miest. Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová pripomína, že v mestskej časti majú oblasti a ulice, kde nebude dostatok miesta ani pre rezidentov. Preto samosprávy dostali čas dva roky, kým poplatky zavedú. „Zdôrazňujem, že rezidenčný systém je len jeden z pilierov parkovacej politiky a nemôže sa zavádzať izolovane. Súčasne treba budovať parkovacie domy, záchytné parkoviská, posilňovať a hľadať možné benefity v MHD. Prechodné obdobie sa má využiť na prípravu a realizáciu aj týchto opatrení,“ podčiarkla starostka.

Karlova Ves má pripravené štúdie troch parkovacích domov, vybrané miesta, kde by mohli byť nové parkoviská. Mesto sa zaviazalo k spolupráci pri ich budovaní. „Je to nevyhnutné, lebo ono má majetkové práva, vydáva záväzné stanoviská, má kapitál, ktorým mestské časti nedisponujú,“ doplnila starostka Čahojová.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal chce, aby sa ľudia spoliehali radšej na verejnú dopravu. "Parkovací systém musí byť sprevádzaný aj inými opatreniami. Ide o podporu mestskej dopravy, kde nám pribudne 88 nových autobusov,“ povedal.

Bratislavčania po novom na území celého hlavného mesta, s výnimkou Starého Mesta, budú môcť parkovať s prvým autom zadarmo v rámci ceny rezidentskej karty. Druhé auto viazané na byt bude mať pri krátkodobom parkovaní v Bratislave, okrem Starého Mesta, 50-percentnú zľavu. Cenu rezidentskej parkovacej karty určí mestská časť v rozmedzí od 20 do 100 eur pre prvé auto, pre druhé auto by to malo byť od 50 do 500 eur. Samospráva sa však môže rozhodnúť, že počas prvých dvoch rokov budú karty zadarmo.

Majitelia áut bez trvalého pobytu v Bratislave budú platiť hodinové parkovné vo vyznačených zónach od 0,20 do 3 eur alebo zaplatia za abonentskú kartu od 100 do 1 000 eur za auto na rok.

© Autorské práva vyhradené

161 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #parkovanie