Prekážky pre pohyb rýb v potokoch a riekach pod Tatrami vznikli ešte v minulom storočí, keď sa v rámci regulácie povodia rieky Poprad vybudovala sústava riečnych stupňov. „Tie však zamedzujú migrácii rýb, čím sú ohrozené ich populácie. Pritom vznikajú izolované úseky tokov, v ktorých dochádza k trvalým zmenám a poškodeniam pôvodného životného prostredia organizmov. Migračné bariéry je možné spriechodniť výstavbou rybovodov,“ vysvetľuje riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Nový rybovod postavili na toku Mlynice pri cyklistickom chodníku vo Svite. Išlo o riečny stupeň, ktorý bol v minulosti poškodený povodňami a neslúžil svojmu účelu. Námestník Správy Dunajca a Popradu v Slovenskom vodohospodárskom podniku Jozef Benko hovorí, že ide o ich prvý funkčný rybovod. „Robil sa v rámci opráv a údržby a spojil spodný a horný úsek Mlynice, ryby sa tak dostanú až po Lopušnú dolinu,“ poznamenal. Časom by podľa neho mali byť pod Tatrami vybudované aj ďalšie rybovody.
Vodohospodár Správy TANAP-u Peter Štofko zdôrazňuje, že rybovod je vlastne celokorytový sklz cez profil koryta v tvare písmena V v strede prúdnice. Takto sklz umožní dosiahnuť v rybovode rôzne rýchlosti prúdenia vody, čo je dôležité pre migráciu slabších rybích plavcov. Na ľavom okraji koryta vznikli pritom úseky s plytšou a pomalšie tečúcou vodou, čo zasa bude pomáhať pri zdolávaní Mlynice menej zdatným mihuliam, prípadne hlaváčom. „Migrácia by tak mala byť zabezpečená pre všetky druhy rýb a kruhoústnic, vyskytujúcich sa v toku Mlynice,“ podčiarkol Štofko.
Rybovod na Mlynici nie je prvým rybovodom na Slovensku, pripomína Štofko. Rybovody sa u nás budovali aj v minulosti, no väčšina je podľa Štofka nefunkčná, najmä rybovody na malých vodných elektrárňach. Podobný funkčný celokorytový sklz, no väčších rozmerov ako na Mlynici, je už niekoľko rokov aj na rieke Muránka. Rybovody už budovali aj pod Tatrami, ale sú nefunkčné. „Teraz vybudovaný rybovod pod Tatrami je prvý účinný rybovod pre migráciu rýb v kompetenčnom území Správy TANAP-u,“ dodal.
V spriechodňovaní vodných migračných bariér sa podľa Správy TANAP-u bude pokračovať ďalej, a to nielen na rieke Poprad s jej kaskádami riečnych stupňov medzi Svitom a Popradom, ale aj na ostatných tokoch Slovenska. Týmto spôsobom si bude naša krajina plniť záväzky voči európskej Rámcovej smernici o vode. „Výstavba rybovodov bude mať veľký prínos nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj rybárstva a trvalo udržateľného využívania vodných tokov,“ podotýka riaditeľ správy národného parku Majko.
Horná časť rieky Poprad je územím európskeho významu v sústave siete NATURA 2000. V tejto lokalite je chránená práve mihuľa potočná, ale sú to aj vodné a brehové biotopy tohto vodného toku. Na území medzi Popradom a Svitom leží až dvadsaťdva riečnych stupňov, pričom niektoré sú vyššie ako jeden meter. Tieto riečne stupne sú pri migrácii schopné prekonať iba dospelé jedince pstruha potočného.
Chránené ryby
Mihuľa potočná (Lampetra planeri)
Je druh mihule z čeľade mihuľovité. Žije výlučne v sladkej vode a dorastá do dĺžky asi 190 mm. Obvykle sa vyskytuje v podobných vodách ako mihuľa riečna, žije však ďalej od mora v menších prítokoch. Na Slovensku sa vyskytuje prakticky len v menších prítokoch rieky Poprad. Nazývajú ju tiež nepravá ryba, patrí medzi stavovce-kruhoústnice.
Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus)
Hlaváč pásoplutvý je druhom, ktorého areál výskytu siaha od strednej Európy až po Ďaleký východ – do povodia Amuru. Nájdeme ho ešte vyššie proti prúdu pstruhových potokov a riečok. Všetky hlaváče sú prispôsobené k životu v blízkosti dna. Hlaváč pásoplutvý obýva vody čistých horských a podhorských potokov a riek v pásme pstruha a lipňa. Je extrémne náročný na kvalitu vody a teda ľahko zraniteľný.