Poľovníci kontra rekreanti. Podarí sa zladiť ich záujmy?

Ochranári preto žiadajú väčšiu kontrolu poľovačiek, spísali petíciu, pod ktorú získali aj 1 300 hlasov Bratislavčanov. Magistrát im čiastočne vyšiel v ústrety.

Lesopark sa nachádza na časti pohoria Malé Karpaty, jeho lesy boli zaradené do osobitnej kategórie s významnou rekreačnou a zdravotnou funkciou. No zároveň sú aj poľovným revírom. Počas víkendu ich navštívi aj viac ako sedemtisíc ľudí, vyhľadávajú tu najmä šport a oddych. Niektorí z nich sa dostali do konfliktu s poľovníkmi.

„Máme skúsenosti s tým, že ľudia chceli tráviť voľný čas v lesoparku, ale boli z územia vykázaní pre poľovačku, ktorá tam akurát bola,“ hovorí Marek Poláček z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Skupinové lovy sa tu už tri roky nerobia, problémom sú podľa Poláčka individuálne.

Tie nemusia byť nahlasované dopredu a verejnosť o nich nevie. „Poľovník sa v takomto prípade musí zapísať do poľovnej knihy, ale najčastejšie tak urobí až v deň akcie. Tým pádom sa nedá zabrániť stretom s rekreantmi,“ dodal Poláček.

Podľa neho však nejde len o obmedzenia pre obyvateľov, ale aj možné ohrozenie života. "Keď sme zbierali podpisy na petíciu, jedna pani mi rozprávala, ako pri prechádzke pri Lamači začula streľbu.

Ľahla si na zem, keďže neďaleko bolo stádo srniek, počkala, kým streľba utíchne a utekala preč," opisuje ochranár. Dodáva, že takýmto situáciám by sa dalo predísť, ak by poľovačky avizovali päť dní dopredu. „Ľudia by si tak vedeli zariadiť čas,“ mieni Poláček.

Hlavné mesto dalo petícii čiastočne za pravdu. Minulý týždeň zastupiteľstvo schválilo, že od januára bude Lesopark spravovať mestská organizácia Mestské lesy Bratislava. Od roku 2007 je totiž pod gesciou súkromnej poľovníckej firmy, čo podľa ochranárov komplikuje kontrolu poľovačiek.

Od Nového roka bude každý lov spoplatnený. „To znamená, že človek, ktorý si tam bude chce ísť zapoľovať, musí zaplatiť. Na základe toho sa dá zregulovať, koľko ľudí tam pôjde poľovať a ako často,“ víta túto zmenu Poláček.

„Revír Lesopark nie je takým štandardným poľovným miestom, ale musí sa tu zachovať športovo-rekreačná funkcia,“ povedal mestský poslanec Juraj Káčer, ktorý návrh považuje za zmierenie výkonu poľovníctva v mestských lesoch s obyvateľmi a ochranármi.

Zástupca riaditeľa Mestských lesov Rudolf Ivičič upozorňuje, že nie všetky požiadavky z petície sa dajú splniť. K nesplniteľným zaraďuje päťdňovú lehotu na oznámenie poľovačky.

„Pre bezpečnosť návštevníkov Lesoparku je nepodstatné, kto pôjde o päť dní uloviť diviaka. Poľovník nevie päť dní dopredu, či bude mať čas a či bude vhodné počasie,“ argumentuje Ivičič. Poznamenal, že všetky informácie o poľovníctve sú ochranárom na požiadanie dostupné.

„Zákonom chránené osobné údaje, ktorých sa dožadujú, im poskytnúť nemôžeme,“ doplnil. Narážal tak na fakt, že ochranári v petícií požadujú v prípade plánovaného odstrelu aj zverejnenie identity poľovníka.

Zladiť záujmy poľovníkov a rekreantov na jednom území je podľa Eduarda Pokorného zo Slovenského poľovníckeho zväzu možné. Všetko je o vzájomnej úcte a rešpektovaní sa, mieni. „Loviť treba počas týždňa a na menších územiach.“ navrhuje Pokorný. Riešením by podľa neho boli aj spoločné poľovačky, počas ktorých sa uloví viac zveri, a teda by sa nemuseli opakovať tak často.

V minulom roku bolo v Lesoparku 700 súkromných poľovačiek. Ročne sa v areáli uloví približne 150 kusov zveri, hlavná poľovnícka sezóna je od začiatku septembra do konca decembra. Približne 80 percent poľovačiek spadá do tohto obdobia. O lov sa momentálne v Lesoparku stará 20 poľovníkov.

Mestské lesy v Bratislave hospodária na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Územie správy je vymedzené časťou pohoria Malých Karpát. Jej hranica prechádza lokalitami Červený most, Lamač, Kačín, Malý Slavín, Biely Kríž a Vajnorská dolina. Okrem lesov, ktoré pokrývajú 96 percent Lesoparku, tvoria územie aj lúky, vodné toky a nádrže, zastavané plochy, prípadne účelové lesné plochy.