„Zatiaľ čo v 50. a začiatkom 60. rokov si rodina spravidla kupovala jeden väčší spoločný darček, od polovice 60. rokov si ľudia dávali viac menších individuálnych darčekov,“ hovorí Ondřej Táborský z oddelenia novodobých českých dejín Historického múzea v Prahe.
Pre mladších boli v polovici dekády veľkým hitom tranzistorové rádiá. Pre mužov zase holiace strojčeky. Populárne boli tiež darčekové kozmetické kazety značiek Elida alebo AB. Pre deti boli žiadané východonemecké vláčiky značky Piko.
„Deti zvyčajne dostali jednu hračku a rodičia sa ich snažili pri tejto príležitosti aj ošatiť,“ dopĺňa Lucia Duchoňová, kurátorka výstavy Vianoce v 60. rokoch v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Rebríček top hračiek viedli v tom období hojdacie koníky či kohúty. Dievčatá si rozbalili bábiky a kočíky, chlapci sa zas tešili z áut. Chýbať nesmel ani plyšový medveď, ktorý bol často väčší ako obdarované dieťa.
„Veľkým hitom tohto obdobia boli grily, či už domácej produkcie ako Etagrill, alebo z Nemeckej demokratickej republiky. V porovnaní s minulosťou sa tiež predávalo viac športového tovaru a produktov pre trávenie voľného času, ako boli napríklad stany,“ dopĺňa Táborský.
Šesťdesiate roky boli časom technizácie domácností. „Ľudia si kupovali prvé práčky, chladničky, ale aj drobnejšie elektrospotrebiče ako mixéry a šľahače. Oveľa častejšie nakupovali aj oblečenie,“ hovorí Táborský.
Mnohí snívali o rifliach. „Frajer bol ten, kto mal takéto nohavice s nápisom Super Rifle. Ak mal niekto dokonca celú súpravu, teda nohavice aj blúzu, tak to už bol majster sveta. Na tú dobu to bolo veľmi drahé oblečenie. Kupovalo sa v Tuzexe alebo to vozili na objednávku kamionisti, čo jazdili na Západ,“ spomína Milan (62) z Trenčína. Veľkou vzácnosťou boli podľa neho kalkulačky. „Každý po nej túžil, či ju potreboval, alebo nie.“
Ako Táborský podotýka, mnohé veci si ľudia nekupovali len pre praktické využite alebo ako statusový objekt. „Robili tak napríklad do zásoby, aby ich mohli vymeniť za iné či ich použiť ako formu úplatku napríklad pre remeselníka,“ vysvetľuje.
K najdrahším hračkách patrili v tom období podľa Milana autíčka na diaľkové ovládanie. „Neovládali sa rádiom, ale pomocou elektrického kábla,“ spomína. Ľudia zháňali aj obyčajné guľôčkové perá. „Najviac sa cenili také s maličkým obrázkom ženy, ktorá sa vyzliekla, keď sa pero obrátilo,“ dodáva Trenčan. Milovníci hudby zas boli ochotní dať celý majetok za platne zahraničných kapiel.
Táborský pripomína, že vzhľadom na hospodársky systém pochádzala väčšina darčekov z Československa. „V polovici 60. rokov mal dovozový tovar len päťpercentný podiel na trhu.“ Na trhu sa objavovali aj výpadky v dodávkach výrobkov. „Napríklad na vianočnom trhu v roku 1968 chýbalo značné množstvo predovšetkým takzvaného priemyselného tovaru ako žehličky, televízory, chladničky či motocykle,“ dodáva pracovník pražského historického múzea.
Pre darčeky sa dnes ľudia neváhajú zadlžiť, no v minulosti to tak nebolo. V 60. rokoch existoval v Československu spotrebný úver, ktorý sa pôvodne nazýval doplnková pôžička. Ľudia ho podľa Táborského najviac využívali na nábytok, televízory a motocykle.
„Bol zameraný predovšetkým na nákladnejšie veci, ktoré len výnimočne slúžili ako vianočný darček. Rodina si ich skôr kupovala kolektívne,“ približuje Táborský. Začiatkom 60. rokov boli pôžičky obmedzené, najmä kvôli nedostatku nábytku. S nastupujúcou hospodárskou krízou došlo k v polovici dekády v kontexte ekonomických reforiem k ich uvoľneniu. „Napriek tomu zostávala zadlženosť pomerne nízka. Priemerná výška dlhu dosahovala 167 Kčs na obyvateľa,“ dodáva Táborský.