Bača aj v zime stráži ovce na salaši v Bratislave

Keď sa ho niekto spýta, kde vlastne sa ten jeho salaš nachádza, odpovie tajomne: "Neďaleko Jamaiky a Flinstonova." Tí, čo sa aj teraz v zime radi potulujú po dunajskej hrádzi, to miesto dobre poznajú.

, 16.01.2017 16:00
Ján Chalupka, salaš Foto: ,
Bača Ján Chalupka chová stádo okolo stovky oviec na okraji Bratislavy.
6

Podľa názvov bufetov, v ktorých sa zastavujú na občerstvenie. Ostatným stačí prezradiť, že sa jednoducho nachádza v hlavnom meste.

Bača Ján Chalupka (54) naozaj priamo v takmer polmiliónovej Bratislave, na pastvinách s výhľadom na panelákové sídlisko či televíznu vežu na Kamzíku, chová stádo počítajúce momentálne už okolo stovky oviec. Rozhodne to však nerobí z čistej frajeriny. Jeho misia má oveľa širší význam a hlbší zmysel. Pomáha zachovať a chrániť vzácnu flóru a faunu z okolia Dunaja.

Bobky pomáhajú prírode

Stačí ísť poľnou cestou popri hrádzi a ovčie „bobky“ na snehovom poprašku spoľahlivo ukazujú smer. „Ale nechápte to tak, že tu ovce robia neporiadok. Ony práve svojím trusom roznášajú po okolí semená chránených rastlín. Ak prejdú ich tráviacim traktom, lepšie sa zakorenia,“ vysvetľuje. Dodá ešte, že jeho „vojsko“ si plní aj fúru ďalších úloh. „Ani sám všetky nepoznám, radšej sa spýtajte ochranárov, ktorí tu tomu šéfujú,“ priznáva.

Mohutný, takmer metrák vážiaci chlapisko zaháňa svoje ovečky pomocou dvoch čiperných psíkov. Máška sa zmestí do dvoch dlaní. A polročný čuvač Belko akoby z oka vypadol „večerníčkovému psíkovi“ z telky. „Nestačím sa čudovať, že Belko je každé ráno čistý ako napadaný sneh, hoci sa deň predtým poriadne vyváľal v blate,“ tvrdí Jano.

Bača pasie svoje
		ovce neďaleko hlavného mesta.
Máška a Belko.
+3Stádo pozostáva z
		takmer sto oviec.

Bez ohľadu na to, že je zimné obdobie, musia jeho zverenkyne na pašu. Aby vraj v košiari nezleniveli a udržali sa „vo forme“. Len v ostatných zopár dňoch, keď bol aj tu „na dolniakoch“ dosť krutý mráz, zostali pod strechou a kŕmili sa senom.

Bača, hrdý na svojho menovca, slovenského dramatika a autora slávneho Kocúrkova, pochádza zo Závadky nad Hronom. K ovčiarstvu ho ešte v detstve pritiahol strýko pracujúci na salaši. On sám s rodičmi býval na hospodárstve, kde sa tiež všeličomu priučil.

Stádo má už okolo stovky oviec. Foto: Ľuboš Pilc
Jano Chalupka, salaš, bača, ovce, Stádo má už okolo stovky oviec.

Tak dojiť kravy, ktoré tam chovali, ako aj starať sa o lesnú zver. V živote však zakúsil aj veľa iných robôt, najmä na montážach. Po zmene režimu dlho žil a pracoval na severe, v Nórsku a vo Švédsku. Vlani po návrate domov zakotvil v Bratislave a zamestnal sa ako žeriavnik.

„Potom som však na internete našiel inzerát, že sa hľadá osoba schopná postarať sa o pár kusov oviec, ktoré spásajú chránené porasty v podunajskej oblasti,“ spomína. Prihlásil sa, mal však podmienky.

Napríklad, aby mohol ministádo, ktoré zakúpili aktivisti z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), poriadne zväčšiť a hospodáriť s ním tak, aby bol sebestačný. Ochranári na jeho podmienky pristali. Dnes preto pri hrádzi v polootvorenom baraku drží celkovo 107 kusov oviec vrátane baranov a jahniatok.

„Ovčie baby teraz nemusím dojiť, bahniť sa budú až na jar. Keď budú mať mladé, bude aj mlieko. Chcem tu potom vyrábať aj syr, bryndzu či žinčicu. Tradičným spôsobom, nech sa mi do toho Európska únia príliš nestarie. Aj naši dedovia to predsa len tak robili – a sme tu!“

Bez elektriny a vody

On sám býva v drevenom domčeku. Bez zavedenej elektriny, len občas si ju vyrobí generátorom na drahý benzín. Bez zdroja vody, umývať sa musí chodiť dva kilometre do susedov. A síce už s novým keramickým záchodom, ktorý však stále treba zalievať vedrom. Je skôr samotár, ako však s úsmevom hovorí, občas je u neho úžasne veselo. „Na Katarínu som tu kamošom zatancoval taký horehronský dupák, že aj tí Íri z Lord of the Dance by si určite sadli na zadok!“ pochváli sa.

Iba niektoré z Janových ovečiek majú mená. Tie, ktoré si necháva na zachovanie rodu. „Toto je Princezná Paraplíčko, toto Danka a Janka, toto zase Doris, vodkyňa, za ktorou poslušne kráčajú všetky ostatné,“ postupne ich predstavuje.

Zo samcov pomenoval iba statného barana Kubka, vraj podľa 90-kilového maxipsa, s ktorým sem občas chodieva na prechádzku jeho dobrá kamarátka Petra. Ostatné zvieratá, najmä na jar pred Veľkou nocou, predáva na mäso. Najčastejšie za hranice, do Talianska, Španielska, Portugalska. Keby aj tie dostali mená, bolo by mu za nimi veľmi ľúto.

Popri ovciach sa však na Janovom dvore „vystravuje“ aj celá ďalšia zvieracia perepúť. „Milujem tu tráviť všetky rána aj večery. Vtedy sa posadím pred dom a začnem ich kŕmiť,“ hovorí. Prídu vždy postupne, na obedové zvyšky, ktoré mu donášajú priatelia. Máška s Belkom, kocúry Mirko a Murko, sliepky, ktorých má niekoľko druhov, vrátane takých zvláštnych, akoby s „chlpatými nohami“, ale aj morky, kačice.

„Ja im len hádžem kúsky mäska, ryžu, zemiačky… A pripadám si ako Noe na biblickej arche. Keby si však takto, ako moje zvieratká, dokázali porozumieť národy, na Zemi by sa fakticky šťastne žilo,“ uzatvára bratislavský bača Ján Chalupka.

Zvieratá zachraňujú vzácne biotopy

Prečo je prospešné chovať v „bratislavskom chotári“ stádo oviec? Ako vysvetľuje projektový manažér BROZ Andrej Devečka, aby spásali územie európskeho významu s názvom Biskupické luhy, na ktorom sa, práve vďaka pastve v dávnejšej minulosti, dodnes zachovali rôzne vzácne lúčne a lesostepné druhy rastlín aj živočíchov.

„Pastva bráni tomu, aby územie zarastalo náletovými drevinami a veľmi efektívne likviduje rôzne agresívne rastliny, najmä zlatobyľ kanadskú a zlatobyľ veľkú, ktoré vytláčajú pôvodné druhy. Ovce kopytami narúšajú pôdu, čím vytvárajú podmienky pre rozmnožovanie chráneného kvetenstva či hmyzu. Semená vzácnych rastlinných druhov roznášajú prilepené na svojich telách aj trusom. Ich trus živí tiež rôzne druhy chrobákov či vtákov,“ menuje Devečka len niektoré z profitov, ktoré stádo prináša.

Aktivity v Biskupických luhoch sú iba jednou zložkou oveľa komplexnejšieho projektu ochrany a obnovy území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy. (Podobne sa napríklad na Devínskej Kobyle pasú kozy, no činnosť ochranárov je ešte podstatne širšia.) Projekt odštartoval v roku 2012 s plánovaným koncom 31. marca 2017. Ako súčasť programu Európskej komisie zameraného na ochranu prírody (tzv. Life projekty) je pri rozpočte takmer 3,5 milióna eur z polovice financovaný z eurofondov, druhú poskytuje ministerstvo životného prostredia.

K najzaujímavejším druhom hmyzu, ktoré sa v rámci projektu zachraňujú, patrí napríklad modlivka zelená (Mantis religiosa), májky (Meloe sp.), bystruškovité (čeľaď Carabidae), čmeliaky (Bombus sp.), roháč obyčajný (Lucanus cervus) aj viacero druhov motýľov, ako vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), vidlochvost feniklový (Papilio machaon), pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena), babôčky (čeľaď Nymphalidae). A čo sa týka rastlín, medzi najvzácnejšie patria orchidey z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae), napríklad kriticky ohrozený vstavač ploštičný (Orchis coriophora), vstavač vojenský (O. militaris), vstavač obyčajný (O. morio), ale aj mnohé iné vzácne druhy.

Okrem BROZ ako vedúceho partnera sa na projekte podieľa aj Štátna ochrana prírody SR, Inštitút aplikovanej ekológie Daphne, Univerzita Komenského, a keďže územne zasahuje aj do dvoch susedných štátov, tiež maďarské združenie Pisztrankor a rakúsky Národný park Donauauen.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #bača #Salaš