Prielom Hornádu je v zime výbornou korčuliarskou či bežkárskou destináciou v mieste od Hrabušického mýta, ktoré je časťou obce Hrabušice, až po Čingov, ktorý je vzdialený dvanásť kilometrov. Jana Skokanová, starostka obce Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves, ktorá má v správe päť roklín Slovenského raja a kilometre turistických chodníkov, však pripomína, že premena Hornádu z rieky na klzisko sa už stáva skôr výnimkou ako pravidlom a už tento jav možno považovať za raritu. „Keďže zimy už nebývajú také mrazivé ako v minulosti, Hornád nezamŕza každý rok. Vlani sa síce tiež zmenil na ľadovú nádheru, no predtým asi desať rokov nezamŕzal. Tento rok opäť poriadne prituhlo a rieka sa zmenila na ľad,“ podotkla starostka.
Na to, aby Hornád zamrzol, je podľa slov Marka Knutela z Horskej záchrannej služby v Čingove potrebné, aby teploty dosahovali aspoň dva týždne okolo –15 stupňov Celzia. Ideálne je, keď je hrúbka ľadu aspoň desať centimetrov. Tento rok sa to stalo realitou, a preto rieka Hornád poskytuje turistom opäť nevšedný zážitok. "Niekoľko dní využívali zamrznutú rieku korčuliari, no koncom minulého týždňa napadol sneh, takže korčuľovanie po Hornáde už nie je možné.
Korčuliarov preto vystriedali lyžiari na bežkách," pokračuje Skokanová. Nevšednú možnosť prejdenia Hornádu či už na korčuliach, bežkách, alebo len po vlastných, využíva veľa turistov. Podľa starostky sú dni, keď pri Hornáde parkuje aj sto až dvesto áut a úsekom denne prejde okolo sedemsto ľudí.
Na bežkársku púť Hornádom sa vydala aj česká rodinka z Nejdeku v okrese Karlove Vary. Päťdesiatročný Ladislav Kopečný vyskúšal prejsť Hornád na lyžiach aj s manželkou a dcérou. „Takáto možnosť nie je bežná a sme plní očakávaní. Prišli sme síce na lyžovačku do Vysokých Tatier, no od miestnych sme sa dozvedeli aj o atrakcii, ktorú teraz ponúka Hornád. Prišli sme teda sem a chceme prejsť celých dvanásť kilometrov. Už sa tešíme na zážitky,“ zdôraznil pán Kopečný predtým, ako sa na bežkách vydal po Hornáde smerom k Čingovu.
Úsek zamrznutej rieky pravidelne monitoruje Horská záchranná služba. Jej člen Marek Knutel odporúča, aby sa zimní športovci pri jej prechode na korčuliach či lyžiach držali viac pri kraji, kde je ľad zväčša hrubší ako v strede. A treba si dávať pozor aj na niektoré úseky, kde nie je súvislá vrstva ľadu. „Utopiť by sa v Hornáde nikto nemal, pretože na spomínanom úseku je výška vody len od dvadsiatich centimetrov po jeden meter. V prípade prelomenia ľadu by však mohlo dôjsť k podchladeniu organizmu. Odporúčame preto, aby sa korčuliari či lyžiari vydávali na cestu Hornádom minimálne vo dvojici a aby vždy mali pri sebe aj mobilný telefón, ktorým by mohli v prípade potreby privolať pomoc,“ odporúča Knutel. Doteraz sa však podľa neho pri prejazde Hornádom nestal nijaký úraz.
Bežkovanie či lyžovanie na Hornáde je len jednou z možností, ktorou v zime láka turistov Slovenský raj. Na viacerých miestach môžu tiež obdivovať ľadopády, ľadolezci ich s obľubou aj zdolávajú. Slovenský raj ponúka aj v zimnom období možnosť prechodu takmer všetkých turistických chodníkov a tiesňav. Neplatí to však pre lokalitu Ferrata Kyseľ, ktorú vlani otvorili po štyridsiatich rokoch. Do Ferraty Kyseľa môžu turisti chodiť len od polovice júna do konca októbra.