Sovy možno vidieť aj na sídlisku

Myšiarky cez zimu posedávajú na stromoch v okolí parkov, škôl, kostolov, ale aj pri bytovkách. Najmä tam, kde sú v blízkosti polia, na ktoré si zaletia po potravu. „Hlavnou korisťou, okolo 90 percent, je hraboš poľný. Hlodavec, ktorý spôsobuje významné škody na poľnohospodárskych plodinách,“ približuje Tomáš Veselovský z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku, ktorá sa venuje výskumu a ochrane voľne žijúcich dravých vtákov a sov vo voľnej prírode na celom území Slovenska. Myšiarky majú vynikajúci sluch, vďaka ktorému dokážu lokalizovať a uloviť hraboša poľného aj keď je zem pokrytá tenšou vrstvou snehu (asi do 5 centimetrov). Hraboš si totiž robí pod snehom tunely a málokedy vylieza na povrch snehovej pokrývky. „V okolí sídel zase dokáže uloviť myši domové a menšie potkany. Menšie preto, lebo sovy, na rozdiel od dravcov, prehĺtajú svoju potravu väčšinou vcelku,“ doplní odborník na ochranu dravcov.

Myšiarky sa k ľudským sídlam sťahujú už na jeseň a ak sú podmienky pre ich život vhodné, prezimujú tam. "Fenomén zimovania myšiarok ušatých dodnes nie je úplne vysvetlený.

Predpokladáme, že ide o kombináciu viacerých faktorov. V nížinných oblastiach majú priaznivejšie podmienky na prežitie zimy – vyššia denná teplota, nižšia snehová pokrývka, dostatok potravy na poliach. Keď napadne väčšie množstvo snehu, v okolí sídel nájdu iný druh koristi, hlavne myši, potkany a malé vtáky ako sýkorky a drozdy," mieni Veselovský. Dodáva, že zároveň sa uprostred sídlisk môžu cítiť bezpečnejšie voči prirodzeným predátorom a v korunách stromov nájdu vhodný úkryt i pred silným vetrom či snehom.

Ochranári vlani do sčítania sov zapojili aj verejnosť, ktorá im pomohla zistiť lokality, kde myšiarky zimujú, a tiež ich počet. Vlani na 53 zimoviskách napočítali 1¤353 myšiarok ušatých. Desiatky sov narátali najmä v obciach Zemianske Sady, Šurany, Malženice, Močenok,  Hurbanovo, Norovce, Trnava, Dubník a v obci Sap. „Za minulý rok máme údaje o zimovaní myšiarok hlavne z územia západného Slovenska, preto nás potešilo, že nám tento rok poslali informácie o zimoviskách aj ľudia zo stredného a z východného Slovenska,“ dodal Veselovský.

Foto: VOJTO SZUCS, OCHRANA DRAVCOV NA SLOVENSKU

haja červená, dravec, vták Haja červená - v zimnom období sa u nás zdržujú aj jedince prevažne severských populácií.

Verejnosť sa do sčítania môže zapojiť do 14. februára. Je robené formou súťaže, do ktorej môže prispieť každý, kto na e-mailovú adresu mysiarky@dravce.sk zašle fotografiu zimoviska sov, opis miesta a obec, kde myšiarky odpočívajú. Okrem výrazných žltých očí a vztýčených pierok, ktoré vyzerajú ako ušká, o ich prítomnosti svedčia aj ich vývržky pod stromom, ktorý osídlili. Sú to nestrávené zvyšky potravy – srsť, kosti a perie.

Tak ako pri sovách aj pri dravcoch sú údaje zo sčítania veľmi cenné pre ich následnú ochranu. Aj počas tohtoročného januára sa ochranári a ornitológovia zapojili do medzinárodného počítania dravcov. Prvý januárový víkend zisťovali nocoviská haje červenej, ktorá sa najmä v zime vo väčších počtoch vyskytuje v oblasti trojhraničia – Rakúsko, Česko, Slovensko. „Haja červená je nezameniteľný druh dravca. Na prvý pohľad nás upúta výrazným hrdzavo-červeným sfarbením a dlhým, hlboko vykrojeným chvostom. Ide o kriticky ohrozený druh, na celom Slovensku bolo minulý rok známe hniezdenie iba 9 párov. V zimnom období sa u nás zdržujú aj jedince prevažne severských populácií. V minulých rokoch sme narátali aj viac ako 60 haj, ich prítomnosť je dôležitým ukazovateľom stavu prostredia,“ uviedla Lucia Deutschová, výkonná riaditeľka organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.

Odborníci na našom území pravidelne monitorujú v polovici januára aj ďalšie ohrozené vzácne dravce – sokola rároha, orla kráľovského a orliaka morského. Orliak morský je najväčším dravcom, ktorý u nás hniezdi, rozpätie krídiel dosahuje takmer 2,5 metra. Vlani u nás pribudli mláďatá tohto vzácneho druhu len u 12 párov. V zime sa počty zvyšujú, pretože k nám priletia jedince zo severu – z Poľska, Estónska a Fínska, až 2-tisíckilometrovú vzdialenosť preletia k nám orliaky z Laponska.

„Sčítanie sa realizuje v zime, pretože v tomto období sa vtáky zdržiavajú často v iných oblastiach, ako v hniezdnom období. Tým, ktoré územie si vyberú, ktoré biotopy, nám môžu ukázať, aké sú ich preferencie, čo je pre ne dôležité a kam zamerať pozornosť pri ochranných opatreniach. Rovnako prebieha v tomto období výber hniezdiska a výber partnerov, takže aj toto nám môže pomôcť pri poznaní druhu. Ak napríklad vidíme, že sa vtáky zdržiavajú v určitom území, môže nám to napovedať, kde budú v aktuálnej sezóne hniezdiť. Takto nám vlastne vtáky ukážu tie najhodnotnejšie časti krajiny, ktoré si zaslúžia našu pozornosť a ochranu,“ vysvetľuje Deutschová. Do januárových počítaní sa u nás zapojilo 60 odborníkov. Výsledky by mali byť známe vo februári.