Ešte pred pol rokom nemala väčšina študentov o tzv. mandarínskej čínštine ani poňatie, dnes už z nej ovládajú viaceré základné výrazy. Od druhého ročníka sa bilingválnou formou budú učiť po čínsky aj prírodovedné predmety ako matematiku, fyziku, biológiu, chémiu či geografiu. Na výbornú. Presne tak hodnotia výsledky prvákov, ktorí sa podujali, že sa naučia jeden z najpoužívanejších jazykov na svete, ich profesori a lektori.
„Môžem povedať, že prvý polrok zvládli naozaj excelentne. Priemer triedy dosiahol z pohľadu všetkých predmetov 1,4, čo je naozaj veľmi dobrý výsledok,“ konštatuje zástupkyňa riaditeľa školy Judita Droppová. Študentom sa darilo aj v samotnej výučbe čínskeho jazyka.
Do prvého ročníka výučby čínštiny nastúpilo do gymnázia v Banskej Bystrici tridsať študentov z celého Slovenska. Škola výučbu čínštiny bilingválnou formou spustila ako jediná nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Najbližšia podobná škola je vo Francúzsku.
„Štúdium je päťročné. Na konci prvého ročníka by už študenti mali dosiahnuť úroveň A2 a ovládať 347 znakov, ktoré tvoria čínske slová i vety. Po prvom polroku majú študenti zvládnutých 174 znakov. Sú už schopní komunikovať v čínštine o bežných témach, ako sú napríklad témy o nakupovaní, škole či rodine,“ zdôraznila Droppová.
Cieľom prvého ročníka výučby je pripraviť študentov na výučbu prírodovedných predmetov v čínskom jazyku, čo ich čaká od druhého ročníka. Zatiaľ sa im v spoznávaní čínštiny venujú dvaja pedagógovia, a to lektorka z Číny, ktorá sa zameriava na zvukovú stránku jazyka, a slovenský lektor čínskeho jazyka, špecializujúci sa na gramatiku a písomný prejav.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Lektorka Xin Xiu Miao zatiaľ hovorí o našich študentoch v superlatívoch. „Začiatky boli ťažké, ale teraz je to už podstatne lepšie. So študentmi som spokojná, ich čínština je veľmi pekná,“ zdôraznila Miao.
Študenti svoj čínsky experiment neľutujú. „Čína je prosperujúcou svetovou ekonomikou a jej jazyk má budúcnosť. Hovorí ním veľká časť sveta. Čakal som, že čínština bude ťažká, no dá sa zvládnuť,“ prezradil prvák Hugo Choutka pochádzajúci z Brezna. Zvolenčanka Nataša Garguláková sa netají tým, že po skončení gymnázia by chcela čínštinu študovať ďalej.
„Rada by som sa potom uplatnila v samotnej Číne,“ naznačuje čo-to zo svojej budúcnosti. Zástupkyňa riaditeľa školy podotýka, že v spolupráci s Konfuciovým inštitútom, ktorý sídli pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, a s podporou čínskej vládnej organizácie Hanban budú môcť najlepší študenti získať štipendiá pre štúdium čínštiny na vysokých školách priamo v Číne. Na našich vysokých školách sa čínština bilingválnou formou neučí, jedine vo forme kurzov čínskeho jazyka.
O tom, že sa študenti po skončení štúdia so znalosťou čínskeho jazyka na Slovensku uplatnia, Droppová nepochybuje. „Čínština je u nás aj teraz žiadaná. Už nás oslovila istá banka, že bude mať záujem hneď o prvých absolventov školy. Uplatnenie nájdu nielen vo finančnom, ale aj v ďalších sektoroch,“ zdôrazňuje.