Jednou z tém listu, ktorý prezidentovi napísali, je nezáujem slovenských centrálnych orgánov o vyhlásenie Národného parku Podunajsko, ktorý by organicky nadviazal na Národný park Donau-Auen.
„V tejto súvislosti žiadajú autori listu novozvoleného rakúskeho prezidenta o pomoc pri presadzovaní tohto 30 rokov starého ochranárskeho zámeru, ktorý má dnes na Slovensku veľkú podporu aktivistov, vedcov, komunálnych i regionálnych politikov, ako aj širokej verejnosti,“ informovala aktivistka Ľubica Trubíniová. Pod listom sú podpísaní prvý predseda Strany zelených (1989 – 1991) Juraj Mesík a prvý zástupca zelených v predsedníctve slovenského parlamentu (1990 – 1992) Mikuláš Huba.
V liste aktivisti vyslovujú potešenie z toho, že po viacerých zlých správach je zvolenie bývalého šéfa rakúskych zelených za prezidenta susednej krajiny konečne jedna dobrá správa zo sveta politiky. Vyjadrujú tiež radosť z toho, že rakúskym prezidentom sa stala osobnosť, ktorá aktívne zdieľa demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých stojí európska identita, a zároveň osobnosť, ktorá disponuje zeleným videním, chápaním a cíteným sveta.
„Podľa autorov listu je skvelé, že práve v strednej Európe, z ktorej za uplynulé storočie vzišlo toľko zlého, sa po prvý raz v dejinách ľudstva stal hlavou štátu reprezentant zelenej filozofie a politiky,“ priblížila Trubíniová.
V liste aktivisti upozorňujú nového rakúskeho prezidenta aj na to, že nielen na domácej pôde, ale aj v susedných krajinách V-4 bude mať viacerých nepríjemných politických partnerov. „Nielen čo sa týka ich cynického postoja k utečencom, ale aj ich laxného vzťahu k prírode, životnému prostrediu či jadrovej bezpečnosti. Ako príklady spomínajú snahu Maďarska o vybudovanie nových blokov jadrovej elektrárne v Paksi, navyše v spolupráci s Moskvou, či podporu ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky na Slovensku,“ povedala Trubíniová.
Aktivisti podľa nej prezidenta informovali aj o nedávno podpísanom memorande o spolupráci pri presadzovaní výstavby kanála Dunaj – Odra – Labe, ale aj o celkovej marginalizácii environmentálnej problematiky vo všetkých týchto krajinách vrátane zmeny klímy, udržateľnej mobility, odpadov, lesov, chránených území alebo ornej pôdy.
„V prípade Slovenska sú tu navyše environmentálne riskantné zámery na výstavbu ropovodu Slovnaft – Schwechat či latentná snaha vybudovať hydroelektráreň prehradením Dunaja priamo na území Bratislavy kúsok od rakúskych hraníc,“ dodala Trubínová.