„Zákon som predkladal ešte 12. januára a nepredpokladal som, že s tým budú mať koaličné strany problém. Nikto z koaličných partnerov totiž do začatia schôdze, na ktorej sa zákon prerokovával, nič neavizoval,“ povedal Raši. Nepodporenie novely zákona o Košiciach sa minulý týždeň dostalo aj na rokovanie koaličnej rady. Raši zdôrazňuje, že koalícia sa na nej dohodla, že všetky zákony, ktoré budú v budúcnosti do parlamentu predkladať koaliční poslanci, najskôr prediskutujú koaliční partneri medzi sebou. „Aby sme sa vyhli tomu, že niektorá z koaličných strán zákon svojho partnera z koalície nepodporí, ako sa to stalo teraz,“ zdôraznil Raši.
Novela zákona o Košiciach môže byť do parlamentu opätovne predložená najskôr o pol roka. Aby sa však podarilo schváliť zmeny v počte mestských častí v Košiciach ešte v tomto volebnom období, je podľa Rašiho neskoro, aj keby bol zákon schválený na septembrovej schôdzi parlamentu. „Ak by prešiel prvým čítaním a napríklad v novembri aj druhým čítaním, uplatniť v praxi by sme ho nestihli. Až po jeho schválení parlamentom by o redukcii mestských častí Košíc mohli začať diskutovať mestskí poslanci, zástupcovia mestských častí a verejnosť. Aby mohol byť uplatniteľný už v najbližších komunálnych voľbách, všetky zmeny nového usporiadania by museli byť schválené rok pred ich konaním, čo už z časového hľadiska nie je možné,“ vysvetlil primátor Košíc. O tom, či bude záujem tieto zmeny uplatniť v nasledujúcom volebnom období, je podľa Rašiho predčasné hovoriť. Závisí od toho, kto bude vo voľbách zvolený do orgánov mesta a či bude chcieť tieto zmeny presadiť.
Košičania chceli zmenu zákona o Košiciach presadiť preto, aby o počte mestských častí mohli rozhodovať jednoduchšie. Doteraz platí, že ak by takúto zmenu odsúhlasili v mestskom zastupiteľstve, hociktorá mestská časť by ju mohla zablokovať. Po schválení novely by to už nebolo možné, pretože prípadné veto mestskej časti by mohli poslanci prelomiť trojpätinovou väčšinou. Účelom zníženia počtu mestských častí je podľa Rašiho snaha ušetriť peniaze. Ročne sa na ich chod vynaloží asi osem miliónov eur. Košice majú zo všetkých miest Slovenska najviac mestských častí. Napríklad hlavné mesto Bratislava ich má sedemnásť.
Návrh novely zákona o Košiciach sa podľa hovorkyne mesta Lindy Šnajdárovej opieral o prevažujúcu verejnú mienku, ale aj odborné názory komunálnych ekonómov, podľa ktorých veľký počet mestských častí rozbíja koncepciu rozvoja mesta a jej realizáciu v praxi. „To, že v Košiciach je mestských častí veľa, je fakt. Z praxe viem, že mnohé mestské časti len živoria. Je to podobné ako pri malých obciach, ktoré nemajú dobré regionálne podmienky na rozvoj. Z môjho poznania a ekonomického videnia by menší počet mestských častí Košiciam pomohol,“ konštatuje prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová.
Nie všetky košické mestské časti však s redukciou, o ktorej by rozhodovali poslanci mestského zastupiteľstva, súhlasia. Starostovia niektorých z nich napríklad tvrdia, že by sa tak nemalo udiať bez súhlasu obyvateľov. „Som rád, že zákon v parlamente neprešiel. Ak by malo dôjsť k redukcii počtu mestských častí, mala by tomu predchádzať veľká diskusia, aby sa mohli vyjadriť samotní občania,“ zdôrazňuje starosta mestskej časti Ťahanovce Ján Nigut. Nemyslí si, že sa redukciou mestských častí ušetria peniaze. Naďalej bude treba podľa neho financovať úradovne v zrušených mestských častiach, v ktorých na rozdiel od súčasnosti by už neboli volení zástupcovia, ale dosadení úradníci.