Kniha závetov poodhaľuje minulosť Starej Ľubovne

"Gašparovi Kinclovi, synovi z prvého manželstva, bezbožníkovi, ktorého činy nemôžem zabudnúť do poslednej hodiny, pretože mňa, svojho zhrbeného rodiča spolu s matkou alebo macochou, osočil neúctivými slovami na verejnosti, hovoriac neslušnými slovami: stará beštia to je, ten starý diabol, tá šelma, ten zlodej, tá stará potvora. Ale aby poznal mäkkosť môjho srdca a rodičovskú lásku, odovzdávam mu taktiež 100 zlatých," píše sa v poslednej vôli Tobiáša Kincla, obyvateľa Starej Ľubovne.

24.02.2017 15:00
debata
Františka Marcinová, autorka Knihy testamentov... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
stará ľubovňa, kniha, testament Františka Marcinová, autorka Knihy testamentov mešťanov mesta Stará Ľubovňa.

Závet je jedným z mnohých z obdobia rokov 1660 až 1747, ktoré približuje Kniha testamentov mešťanov mesta Stará Ľubovňa. Pred niekoľkými týždňami ju za podpory Fondu na podporu umenia vydalo Ľubovnianske múzeum. Kniha je sondou do 17. a 18. storočia a dá sa z nej vyčítať aj to, ako sa vtedajší obyvatelia Starej Ľubovne obliekali alebo čím platili.

Autorkou knihy, ktorú ako svoju diplomovú prácu spracovala v podobe prepisu originálu (závety boli písané v poľštine alebo nemčine), doplnenú o ďalšie historické súvislosti, je dokumentátorka a archivárka Ľubovnianskeho múzea Františka Marcinová. Riaditeľ múzea Dalibor Mikulík približuje zaujímavú históriu originálu knihy, ktorá je uložená v Štátnom archíve v Starej Ľubovni a má k nej prístup len odborná verejnosť. „V päťdesiatych rokoch minulého storočia veľkú časť archívu, kníh a stredovekých listín v Starej Ľubovni vyviezli do zberu a zničili. Prečo sa tak udialo a kto tak rozhodol, nevedno. Medzi vyhodenými knihami bola aj spomínaná Kniha testamentov. Aj vďaka kvalitnému koženému obalu však skazu prežila a ako jeden z mála historických prameňov sa ju podarilo zachrániť. Bola síce v havarijnom stave, no podarilo sa ju zreštaurovať,“ povedal Mikulík.

Z pohľadu historikov vzácna kniha je jedným zo zachovaných pamätníkov doby, ktorý odhaľuje život v Starej Ľubovni. Vďaka tomu, že sa múzejníci v tomto meste snažia vydávať archívne pramene v podobe ich verných opisov, sa teraz o živote svojich predkov môžu v Starej Ľubovni dozvedieť aj súčasníci. Na 380 stranách kniha predstavuje štyridsať zápisov o testamentoch, ktorých súčasťou je vo viacerých prípadoch aj inventarizácia dedeného majetku.

Autorka knihy podotýka, že ide o veľmi zaujímavé čítanie. „Je v nej aj testament kapitána hradnej pechoty na hrade Stará Ľubovňa Andreja Kowalského, ktorý zanechal pozostalým dva domy a ďalší majetok. Martina Koribská mala zasa vo svojom testamente presne rozpísané a rozdelené aj to, ktorý jej odev kto zdedí. A tých šiat mala veľmi veľa. Pozostalí po nej dedili aj polia, lúky a domy. Zaujímavé je aj to, že niektorí odkazovali pozostalým v testamente aj také veci ako poľnohospodárske náradie, zvieratá, hrnce a dokonca aj gombíky a rôzne iné drobnosti, čo je dnes nepredstaviteľné,“ poznamenáva autorka knihy.

Jeden z testamentov mešťanov. Originál je... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
stará ľubovňa, testament Jeden z testamentov mešťanov. Originál je písaný v poľštine.

Nie vždy však dediči mali pri čítaní testamentu dôvod na radosť. Príbuzní im často odkazovali svoje dlhy. Napríklad Bartolomej Josk, v ktorého závete sa píše: „Židovi Abrahámovi do Sandeca som dlžný 20 zlatých. Fedákovi do Jakubian som dlžný 19. Tomášovi Bernatovi do Maldura som dlžný 22. Pánu Pavlovi do Rzeszowa som dlžný 9. Tieto všetky dlhy je moja manželka Gertrúda povinná zaplatiť z vyššie spomenutého majetku po mojej smrti.“

„Hlavný prínos knihy je pre odbornú verejnosť, zaujala však aj súčasných obyvateľov Starej Ľubovne. Oslovila ich nielen tým, že sa týka histórie mesta, ale možno aj ich predkov. Medzi priezviskami mešťanov v testamente sú aj také, ktoré sa v Starej Ľubovni vyskytujú v súčasnosti,“ poznamenala Marcinová. Kniha je pre záujemcov dostupná a môžu si ju kúpiť v pokladnici hradu. Vzhľadom na to, že jej vydanie financoval aj Fond podpory umenia, premietlo sa to aj do jej ceny. Stojí iba osem eur a dvadsať centov.

Aj vzhľadom na pozitívne ohlasy verejnosti na Knihu testamentov sa Staroľubovňania možno časom dočkajú ďalšieho zaujímavého čítania z Ľubovnianskeho múzea. Pôjde o knihu hostí či návštev múzea z rokov 1823 až 1882, ktorá poodhalí, aký bol v tom období život na hrade a aké návštevy tam chodievali.

Stará Ľubovňa bola v roku 1412 zaradená medzi 16 spišských miest daných do zálohu poľskej korune uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. Návrat spišských miest do Uhorska v roku 1772 v období panovania Márie Terézie jej veľmi neprospel, pretože mesto stratilo svoje výsadné postavenie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #závet #Stará Ľubovňa #Ľubovnianske múzeum