Maľované, batikované, voskované, oškrabávané, odrôtované, ale aj oblepované a mnohé iné. Takmer dvadsať techník zdobenia kraslíc možno vo Vihorlatskom múzeu vidieť až do 20. apríla. Rôzne sú nielen techniky zdobenia, ale aj veľkosti vajec. „Máme tu kraslice zo pštrosích vajec, potom z husacích, kačacích, zo slepačích, ale aj z holubích a prepeličích. Je ich takmer tisíc a pochádzajú od 110 autorov zo Slovenska, z Ukrajiny, Poľska, Maďarska a Česka. Unikátom je kópia najstaršej kraslice, ktorej originál pochádza z Ukrajiny. Našla sa v 15. storočí počas archeologických vykopávok vo Ľvove. Kraslicu potom zreštaurovali v múzeu kraslíc v meste Kolomyja na Ukrajine,“ hovorí etnológ múzea Jozef Fundák. Takmer tridsať vystavujúcich autorov pochádza zo zahraničia.
Nezvyčajná výstava je úzko spojená s tradíciou zdobenia vajíčok v tejto časti Slovenska. „Kraslica je jeden z najstarších prvkov ľudového umenia v našom regióne, najmä v oblasti horného Zemplína a okresov Medzilaborce, Humenné, Svidník či Snina. Cítiť tu ukrajinský vplyv, kde má kraslica silné kultúrno-historické korene,“ vysvetľuje riaditeľ múzea v Humennom Vasil Fedič. Vihorlatské múzeum sa preto rozhodlo tento tradičný prvok kultúry uchovať pre budúcnosť a už pred štvrťstoročím zorganizovalo prvú výstavu kraslíc.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
„Na nej sme prezentovali len asi dvesto kraslíc na ploche 50 štvorcových metrov. Postupom času sa však výstava zväčšovala a my sme sa tomuto podujatiu snažili dať nový zmysel a ideu. Tak sa Karpatská kraslica rozrástla až do súčasných rozmerov a stala sa aj symbolom medzinárodnej spolupráce. Ku krajinám v Karpatskej doline, ako sú Slovensko, Ukrajina a Poľsko, sa pridružili časom aj ďalšie. Za 25 rokov sa na výstave prezentovalo takmer 340 domácich a zahraničných autorov zo šiestich krajín Európy,“ zdôrazňuje Fedič.
Riaditeľa múzea, no aj etnografa teší, že sa kraslici v ich kraji nepodarilo len prežiť, ale že sa zdobeniu veľkonočných vajíčok aj v súčasnosti venuje nielen staršia, ale tiež mladšia generácia. Výstava má aj súťažný rámec a preto jej organizátori udeľovali ceny najkrajším krasliciam a ich autorom. Fundák hovorí, že ceny udeľovali vo viacerých kategóriách. Jedna z nich patrila aj detským autorom kraslíc.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Výstava kraslíc je už niekoľko dní magnetom pre deti aj dospelých. „Je skutočnou pastvou pre oči. Naozaj sa mi veľmi páči. Ja som ešte výrobu kraslíc neskúšala, no skúšala som kraslicu obháčkovať,“ prezradila Humenčanka Blažena Šepeľová, ktorá si prišla výstavu pozrieť s kamarátkou Martou Mužíkovou.
Riaditeľ Vihorlatského múzea konštatuje, že kraslice sa snažia aj zdokumentovať a uchovať. Mnohé z nich má múzeum vo svojich zbierkových fondoch. Fedič nevylučuje, že v budúcnosti budú kraslice prezentovať aj v rámci stálej expozície.