„Ale to sa už zmení,“ povie učiteľka Adriána Puchoňová na margo provizórnych podmienok. Malí študenti – pacienti žilinskej pediatrie – nedočkavo rozbaľujú škatule. „Práve preto sme sa zapojili do projektu v rámci vzdelávania, aby sme zmenili toto prostredie. Aby sme mohli do interaktívnej tabule, ktorú máme rok, zakúpiť softvér, ďalej notebooky, tlačiarne, odbornú a náučnú literatúru, nové stoly a stoličky,“ vymenuje pomôcky pre nemocničnú školu Puchoňová.
Notebooky využijú aj pacienti, ktorí nemôžu vstať z lôžka. „V projekte sú zakomponované aj polohovateľné stolíky, ktoré sa dajú na posteľ, čiže dieťa môže pracovať na posteli,“ doplnila Iveta Janíková, zástupkyňa Spojenej školy v Žiline, kam patrí aj škola v žilinskej nemocnici. Adriána Puchoňová sa už 25 rokov venuje vzdelávaniu detí v nemocnici. "Začiatky boli veľmi ťažké, lebo sme vôbec nemali priestor. Väčšinou sme učili pacientov na lôžku, v izbách,“ spomína.
V roku 2011 im Občianske združenie Osmijanko pomohlo vybudovať učebňu, v ktorej sa učia deti, ktoré nemusia byť iba na lôžku. Dosiaľ sedeli za jedným veľkým stolom, na stoličkách, aké sa podarilo pozháňať. Teraz lavice a pomôcky, aké sú bežné v iných školách, získala nemocničná škola vďaka projektu cez žilinskú automobilku. Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Viera Jurčiová doplní, že hlavným cieľom projektu Škola nádeje je minimalizovať rozdiely medzi výchovno-vzdelávacími možnosťami v nemocničnej škole oproti vzdelávaniu v kmeňovej škole.
„Tu v nemocnici sa učím tak isto, ako aj v škole. Nie je to tu až také ťažké a máme menej hodín. A pani učiteľka nám vie učivo dobre vysvetliť,“ hovorí siedmačka Veronika, ktorá je v žilinskej nemocnici už dva týždne. „Vedel som, že v nemocnici sa aj učí. Ale aspoň toľko nevymeškám zo školy. A je tu menší stres,“ dodá šiestak Dávid. Známky, ktoré školáci na vyučovaní v nemocnici dostanú, sa posielajú do ich školy a mali by byť súčasťou hodnotenia. A všetci dbajú o to, aby sa nezabudli prepísať najmä jednotky.
Puchoňová vysvetľuje, že dieťa už na druhý deň hospitalizácie má byť zaradené do výchovno-vzdelávacieho procesu. Podľa toho, aký je jeho zdravotný stav, sa dieťa učí jednu alebo až tri vyučovacie hodiny denne. Najmä hlavné predmety – matematiku a slovenský jazyk, ale napríklad aj geografiu či dejepis. Deti učiteľke povedia, čo prebrali v škole, ktorú navštevujú, a ona na učivo nadviaže. „Učíme sa spolu. A deti si navzájom pomáhajú,“ povie pedagogička. Vždy sa musí prispôsobiť ich zdravotnému stavu a zväčša zvolí individuálny prístup. „Každé dieťa má iné návyky zo svojej kmeňovej školy, z domácnosti, takže učiteľky sa s deťmi najprv porozprávajú, aby si mohli určiť prístup k dieťaťu,“ hovorí Janíková.
Základnú školu s materskou školou pri žilinskej nemocnici navštevujú hospitalizované deti od 2,5 do 16 rokov, ktorým sa venujú dve učiteľky. Okrem vyučovania majú poobede školský klub s tvorivými dielňami. Ročne školu navštívi približne 250 mladších detí a 300 starších vrátane stredoškolákov.
Nemocničné školstvo má na Slovensku 92-ročnú históriu. Nemocničná škola v Žiline vznikla v roku 1957 na očnom ortopedickom oddelení, keď to bola internátna škola a chodili do nej deti hospitalizované so zrakovými chybami z rôznych kútov krajiny.