Spolu so Slovákmi na čistení podzemia pracoval aj Poliak Krzysztof Dreczkowski (32). Práve on prišiel s verziou, že Bátoriová sa zaoberala okultizmom.
Dreczkowski po preštudovaní historických záznamov prekvapil tvrdením, že Bátoriová možno vôbec nezomrela, ale jej smrť bola fingovaná. V období, keď žila Bátoriová, existovali podľa neho okultistické kruhy v Bratislave aj v susedných Čechách. „Sám palatín Juraj Thurzo, ktorý ju súdil, patril do týchto kruhov. Zaoberal sa mágiou rovnako, ako aj Bátorička. Títo ľudia držali všetci pohromade. To poukazuje na to, že ona nafingovala svoju smrť, nezomrela. Pred smrťou ešte hovorila, že vonku na ňu niekto čaká. Išlo jej o to, potichu utiecť, a to sa podľa mňa aj stalo. Po Čachticiach sa tradujú legendy, že do jej truhly dali nejakú inú mŕtvolu. Tiež sa hovorí o tom, že dva roky po jej pohrebe prišli nejakí ľudia, niektorí hovoria, že z Rakúska, niektorí, že z Maďarska, a truhlu zobrali, čím úplne zahladili stopy, že v skutočnosti ušla,“ tvrdí Dreczkowski.
Podľa neho pokiaľ ide o Thurza, ten sa v Prahe stretával s alchymistami. Traduje sa, že práve v čachtickom podzemí sa má nachádzať okultistický stôl a oltár. „Určite sa tu Bátoriová stretávala s nejakými možno piatimi šľachticmi a robili nekalé veci. Oni podľa mňa vraždili aj z okultistických dôvodov a dosť sa hovorí o krvi, ktorá im mala zabezpečiť večnú mladosť,“ myslí si Dreczkowski. K tejto teórii ho priviedla kniha historika z Čadce, ktorý písal o alchýmii v Poľsku, Česku a na Slovensku, kde udáva veľa prípadov z čias Bátoričky.
„Keď zomieral Bátoričkin muž František Nádašdy, tento požiadal Turza, aby Alžbetu chránil. Boli kamaráti,“ vraví Dreczkowski. Pred smrťou mala Alžbeta na hrade podľa dobových dokumentov návštevu istej vplyvnej ženy. „Možno jej doniesla jed, ona zdanlivo zomrela a potom jej pomohli ujsť. Tiež je podozrivé, že tri alebo štyri mesiace sa čakalo od doby, kým ju pochovali pod kostolom. To svedčí o tom, že mohli do hrobu pochovať iné telo,“ mieni Dreczkowski. „Pokiaľ ide o kúpanie v krvi, alchymisti verili, že všetko, či už zlato, alebo krv, má v sebe astrálne, nehmotné látky. Oni sa pokúšali tie látky spojiť a vytvoriť prahmotu. Verili, že v každej veci je prahmota, ktorá účinkuje. Odporúčali kúpanie sa v krvi. Verili, že je v nej prahmota života,“ dodáva Dreczkowski.
Pokiaľ ide o chodby pod Čachticami, odkrývanie podzemia vedie nadšenec Miroslav Bitarovský. Pripomína, že prvá brigáda bola 1. mája 2008. „Vtedy Poľnohospodárske družstvo v Čachticiach odkúpilo tento pozemok a začala sa éra čistenia podzemia. Dobrovoľníci a fanúšikovia začali vynášať odpadky, ktoré v chodbách boli nanosené približne za 40–50 rokov. Podzemie plnilo úlohu skládky komunálneho odpadu,“ uvádza Bitarovský.
Chodby, ktoré odkrývajú dobrovoľníci, sa nachádzajú pod bývalou Nádašdyovskou záhradou a sú staré približne 450 rokov. „Tieto chodby sú len malá časť rozsiahleho podzemného labyrintu pod Čachticami,“ približuje Bitarovský s tým, že ide zhruba o šesť kilometrov chodieb v troch podzemných úrovniach. Chodby sú poprerušované a väčšinou zavalené na súkromných pozemkoch. „Sú však náznaky na mapách, cesty, kadiaľ by chodby mohli viesť ďalej. Jedna z ciest by mala smerovať pod bývalý Nádašdyovský kaštieľ. Návštevníkov tiež zaujíma, či chodby viedli na Čachtický hrad, prípadne či boli spojovacie cesty medzi Vrbovým a Novým Mestom nad Váhom. Tu je jeden veľký problém, že doposiaľ nikto nedal chodbám štatút kultúrnej pamiatky, ale ani sa nenašli dobrovoľníci, ktorí by hľadali cestu z Vrbového do Nového Mesta,“ uzatvára Bitarovský.
Čachtické podzemie
Tajomné podzemie sa rozprestiera ako pavučina pod celou obcou Čachtice. Predpokladá sa, že pôvodne išlo o vínne pivnice, z ktorých obyvatelia vybudovali celý komplex chodieb. Slúžili dokonca ako úkryt pre obec v časoch tureckých vpádov. Podzemie pozostávalo z vchodov, zo zberných chodieb či z predsiení. Z nich viedli chodby do ďalších častí s križovatkami, kde sa nachádzali takzvané líščie diery, cez ktoré sa plaziačky alebo v skrčenej polohe dalo dostať do úkrytovej časti chodieb. Podzemie bolo uspôsobené na dlhodobejší pobyt ľudí, nachádzali sa tu aj skladiská s potravinami, vínom, ovocím a obilninami. V podzemí bol dômyselný systém vetrania aj v nižších poschodiach. V chodbách sa nachádza vysekaný aj nádašdyovský erb a podľa nadšencov sa nimi kedysi prechádzala nielen Alžbeta Bátoriová, ale aj naši dejatelia Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Podľa dobových dokumentov prišli do Čachtíc v roku 1848.