Príbeh tejto dvojice si pripomenú šiesti kamaráti, ktorí v stredu vyrazia vlakom zo Serede do Osvienčimu. Túto trasu absolvovalo mnoho Židov počas deportácií. V Osvienčime bude pokračovať bežecká časť príbehu po čiastočne zrekonštruovanej trase, ktorú Vrba s Wetzlerom prekonali počas svojho úteku z tábora smrti do Žiliny.
Autentickú trasu úteku dnes nie je možné zrekonštruovať do úplných detailov. „Avšak na základe svedectiev Vrbu a Wetzlera a na základe historických súvislostí je možné zrekonštruovať aspoň niektoré jej časti,“ píše sa v tlačovej správe múzea.
Trasa behu kopíruje pôvodnú trasu úteku do takej miery, ako to je dnes možné. „Niektoré úseky trasy boli v roku 1944 holými pláňami, naproti tomu dnes sú husto porastené lesmi,“ uvádza sa ďalej. Takéto úseky teda musia prekonávať čiastočne po turistickej značke. Celá trasa má asi 170 kilometrov.
Na projekte sa zúčastnia šiesti bežci Martin Urbaník, Marián Kamendy, Martin Sekér, Peter Brestovanský, Marcel Jedlička a Daniel Blonski. „Vo dvojiciach sa pokúsia prekonať celú trasu až do Žiliny za menej ako dva dni,“ uvádza sa na webe projektu.
Muži, ktorí podali svedectvo
Alfred Israel Wetzler
(10. máj 1918 – 8. február 1988)
Narodil sa v robotníckej rodine. V rokoch 1936 – 1940 pracoval ako robotník v Trnave, v rokoch 1942 – 1944 bol väznený v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Patril medzi 12 väzňov, ktorým sa za celú dobu existencie podaril úspešný útek z tábora. Ako prvý, spoločne s Rudolfom Vrbom, vyrozprával o hrôzach, ktorých tam bol svedkom.
Rudolf Vrba
(11. september 1924 – 27. marec 2006)
Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v Topoľčanoch, Eliasovi a Helene Rosenbergovým (rodená Grünfeldová), ktorí vlastnili parnú pílu v Jaklovciach pri Margecanoch. Pretože bol židom, bol ako 15-ročný podľa slovenskej verzie nacistických Norimberských zákonov, ktoré tvrdo obmedzili ľudské práva židov, vylúčený z bratislavského gymnázia a odišiel pracovať ako robotník do Trnavy. 14. júna 1942 bol deportovaný do nacistického koncentračného tábora Majdanek. 15. januára 1943 bol prevezený do Birkenau, odkiaľ sa mu podarilo v apríli 1944 ujsť.
(Zdroj: SNM-MŽK Múzeum holokaustu v Seredi)
Útek z Osvienčimu
Vrbovi a Wetzlerovi sa 11. apríla 1944, po troch dňoch strávených v úkryte v rozostavanej časti tábora, známej pod názvom „Mexiko“, podarilo ujsť. Podľa niekoľkých orientačných bodov a jednoduchej mapky sa dostali po jedenástich dňoch útrap cez hranice vtedajšej Veľkonemeckej ríše na územie Slovenského štátu, do obce Skalité. Odtiaľ im pomohol Čánecký dostať sa bezpečne až do Žiliny, kde mohli konečne vyrozprávať svoj príbeh. Tam zároveň v tých dňoch nadiktovali pisárovi aj známu Vrbovu a Wetzlerovu správu, ktorá bola prvým dôveryhodným svedectvom o dianí v nacistických koncentračných táboroch.
(Zdroj: SNM-MŽK Múzeum holokaustu v Seredi)
Vrbova a Wetzlerova správa
Vznikla po príchode oboch väzňov do Žiliny. Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát. Správu prekladal už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca Oscar Krasniansky, inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel. Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená 27. apríla 1944. Správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala.
(Zdroj: SNM-MŽK Múzeum holokaustu v Seredi)