Zistilo sa totiž, že učebnú pomôcku vytvorili na stovky rokov starom obrovskom vajci, ktoré patrilo vuronovi obriemu (Aepyornis maximus). Žil pred stáročiami na Madagaskare a bol najväčším vtákom na svete. Ako sa vajce dostalo na naše územie a prečo z neho urobili školskú pomôcku, je zahalené rúškom tajomstva.
Glóbus, teda vajce aj s modelom vtáka, aký ho voľakedy zniesol, je v stálych zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Biologička múzea Monika Gálffyová hovorí, že do ich zbierok sa vajce dostalo ako stará učebná pomôcka. V roku 1990 ho múzeum dostalo darom od Základnej školy na Daxnerovej ulicu v Rimavskej Sobote. Škrupina vajca je pripevnená na drevenú konštrukciu a obalená plátnom a papierovou hmotou, na ktorej je nakreslená zemeguľa, takže celý predmet pripomína glóbus.
„Podľa geografických názvov na glóbuse predpokladáme, že ho vytvorili v období rokov 1820 až 1870. Pravdepodobne bol súčasťou zbierok Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote, ktoré sídlilo v rovnakej budove ako neskoršia základná škola, a predtým slúžilo ako učebná pomôcka na Kalvínskom gymnáziu v Rimavskej Sobote,“ prezrádza Gálffyová. Aj ju by zaujímalo, ako sa vajce z Madagaskaru dostalo až k nám. V dostupných archívoch nenašli o ňom ani zmienku.
Samotní múzejníci si dlho mysleli, že ide len o model, a nie skutočné vajce, na ktorom je namaľovaný glóbus. No vyšetrenie predmetu tomografom, ktoré v roku 2013 realizovali na Technickej univerzite vo Zvolene, preukázalo zaujímavé zistenie. Pod obalom je skutočná vaječná škrupina vurona obrieho. Vajce sa okamžite sa stalo nečakanou raritou. „Nikde inde na Slovensku sa vajce tohto vyhynutého tvora nenachádza. Vieme, že podobné je aj v múzeu v Budapešti a v zopár ďalších múzeách sveta, napríklad v Londýne či v Paríži. Kompletné vajíčko, vnútri ktorého sa nachádza fosilizovaná kostra embrya, je v National Gegraphic Society vo Washingtone. Škrupiny vajíčok vurona sa stále dajú nájsť na Madagaskare, kde žil, pretože nevyhynul až tak dávno. Predpokladá sa, že v 17. storočí,“ zdôraznila biologička. Pracovníci múzea dúfajú, že časom sa im vzácne vajíčko podarí dať zrekonštruovať a aj to, že budúcnosť odkryje jeho „životopis“.
Materinskou pôdou vurona obrieho býval madagaskarský endemit. Narástol do obrovských rozmerov, mal hmotnosť približne 400 kilogramov a bol vysoký viac ako tri metre. Nevie sa presne, ako vyzeral, no predpokladá sa, že ako obrovský emu. Presne taký model vurona je vedľa vajca aj v rimavskosobotskom múzeu. Vajcia, ktoré nakládol tento tvor, boli dlhé približne 35 centimetrov a ich objem bol asi 160-krát väčší ako objem slepačieho vajca. Nevie sa, čím sa vurony živili, ale podľa jeho zobáka to neboli mäsožravce. Predpokladá sa, že ich vyhynutie spôsobili ľudia, ktorí lovili dospelé jedince, no hlavne zbierali ich vajíčka a živili sa nimi.