Kostolík sa nachádza na starom cintoríne. V minulosti už bol raz objavený. V roku 1997 ho našli spolu so študentmi archeológovia. Neskôr však opäť zarástol trávou, stromami a prikryla ho vrstva hliny, takže ľudia naň postupne aj zabudli.
Podľa najnovších výskumov pochádza zo stredoveku. Jeho vznik sa datuje niekedy medzi 11. storočie až do začiatku 14. storočia a výnimočný je neobvyklým pôdorysom. Obec chce, aby sa o ňom dozvedeli aj turisti. Podľa vedenia obce by bola škoda, keby takáto vzácna história zostala zabudnutá.
Starostka je nadšencom pre históriu a bojuje o zachovanie pamiatok. Aj preto sa pod jej vedením ľudia pustili do skúmania minulosti v podobe kostolíka a praje si, aby sa aj odborníci pustili do odkrývania tiež po svojej línii. Obec Bzince pod Javorinou tento rok oslávi 680. výročie, ktoré oslávi.
„Preto sa pripravujeme na prezentáciu najkrajších miest v obci. Máme tu krásne prírodné lokality, ktoré si zaslúžia pozornosť návštevníkov, ale sú tu aj zachované rôzne pamiatky,“ povedala Šoltýsová. Vraví, že pri oprave starého cintorína znovu objavili základy zabudnutého kostolíka. „Vyčistili sme ich a momentálne sa snažíme spracovať podrobný materiál, aby sme mohli odprezentovať občanom, že ide o základy kostola, aké sú možno len tri na Slovensku. Bol to kostol, ktorý zhruba v 19. storočí začal slúžiť aj ako hrobka pre významné osobnosti. Predpokladá sa, že tam bola aj hrobka rodiny Beňovských,“ doplnila.
Najznámejšia rodáčka
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1332. Najznámejšou rodáčkou obce bola Ľudmila Podjavorinská, ktorá sa narodila v rodine učiteľa ako jedno z ôsmich detí. Písala básne a neskôr aj prózu. Do slovenskej literatúry sa však zapísala najmä ako zakladateľka modernej literatúry pre deti.
Podľa nej je dosť pravdepodobné, že pod nánosmi zeminy sú stále pochovaní členovia tejto významnej rodiny, z ktorej najznámejší bol spisovateľ, dobrodruh, cestovateľ a vojak Móric Beňovský. „Teraz pokračujeme v čistení základov, pretože kostolík bol dlho zarastený. Je unikátny svojím pôdorysom a predpokladá sa, že istý čas pôsobil aj ako hospic. Teraz teda robíme porovnanie údajov, ktoré máme k dispozícii, s historickými podkladmi a porovnávame ho aj s jediným podobným dochovaným kostolíkom, o ktorom vieme na Slovensku, aby si návštevníci vedeli urobiť predstavu, ako v skutočnosti vyzeral,“ dodala starostka.
O kostolík zo Bziniec sa zaujíma známy historik umenia a exprimátor Bratislavy Peter Kresánek. Podľa neho je výnimočný z viacerých hľadísk. „O kostole možno predpokladať, že bol súčasťou komplexu johanitského hospicu, manzérie. Nepriamo to dokazuje napríklad jeho poloha na prastarej ceste,“ vysvetlil Kresánek. Pripomenul, že pôdorys kostola je nezvyčajný. „Ide o pravouhlú loď so svätyňou. Takéto svätyne majú len kostoly, kde sa predpokladajú križovníci johaniti (poz. red. katolícky rád, dnes známy ako maltézsky). Komplexne zachovaný je takýto kostol v Bohúňove, v údolí rieky Slaná, v Sokolciach na Žitnom ostrove a v Košických Šebastovciach. Šikmo položené svätyne v tvare písmena ypsilon mal aj kostol johanitov v Piešťanoch a kostol v Zborove,“ poukázal historik.
Základy kostolíka v Bzinciach sú kamenné. „V tejto súvislosti je veľmi pravdepodobné, že aj známa kamenná náhrobná platňa, ktorá je v múzeu v Trnave, a ktorá zrejme pochádza z Bziniec, sa ku kostolu v Bzinciach dostala v roku 1879 z rozoberaného kostola pri Hrušovom,“ uzavrel Kresánek. Ku kostolíku momentálne opravujú vstupnú bránu a chcú k nemu vyložiť kamienkami aj prístupovú cestu.