Pisztoryho palác má novú strechu, fasádu aj kotol

Bratislavská mestská časť Staré Mesto ukončila projekt obnovy Pisztoryho paláca. Realizovala ho vďaka finančnému mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, teda tzv. nórskym fondom. Palác je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Od polovice januára 2017 palác zaradili do siete Staromestských kultúrnych centier.

24.04.2017 14:00
debata
Pohľad na budovu Pisztoryho paláca. Foto: SITA, Marko Erd
Pisztoryho palác Pohľad na budovu Pisztoryho paláca.

Strecha bola v havarijnom stave a do paláca zatekalo. Pre chýbajúce kúrenie zase vznikali ideálne podmienky pre vlhnutie interiéru paláca. Práve nová strecha a kotol tomu zabránia a podľa starostu Radoslava Števčíka tak vzniknú lepšie podmienky pre činnosť kultúrnych, umeleckých a komunitných organizácií, ktoré v paláci pôsobia, ako aj pre komunitné aktivity.

Palác dostal novú strešnú keramickú krytinu tzv. „bobrovku“ v rozsahu  867 m². Opravili a omietli tiež čelnú a dvorovú fasádu v rozsahu 1 375 m². V rámci projektu sanovali a obnovili jedinečné architektonické prvky zastrešenia a fasád.

Pohľad na budovu Pisztoryho paláca. Foto: SITA, Marko Erd
Pisztoryho palác Pohľad na budovu Pisztoryho paláca.

Súčasťou obnovy bola aj renovácia okien a reštaurovanie okenných častí. Cieľom bolo zachovať pôvodný vzhľad a pôvodné remeselné technologické postupy s možnosťou pridania nových izolačných a tesniacich prvkov pri dodržaní pôvodného vzhľadu.

Vybudovali tiež plynovú kotolňu s novými, výkonnejšími kondenzačnými teplovodnými kotlami s vyššou účinnosťou, čím sa zabezpečilo zvýšenie teploty, pohyb a cirkulácia vzduchu. Tá podporuje vyparovanie vlhkosti z murív v objekte, čo výrazne prispeje k zachovaniu kultúrnej pamiatky.

Vydarený projekt

„Keďže má Pisztoryho palác novú strechu, nebude už dochádzať k jeho deštrukcii zatekaním. V minulosti nedostatočným vykurovaním interiér paláca chátral, preto sme sa rozhodli aj pre novú kotolňu. Záchrana a obnova paláca sa však nekončí, v krátkom čase by sme chceli zrekonštruovať dvor a tiež plánujeme zreštaurovať interiéry,“ povedal starosta Starého Mesta Radoslav Števčík. Pre dvor už existuje aj projekt a mestská časť je pripravená na jeho realizáciu. Zostáva už iba získať financie, približne 300-tisíc eur.

Na reštaurovanie interiérov prisľúbila spoluprácu Katedra reštaurovania Vysokej školy výtvarní umení v Bratislave. „Chceme urobiť reštaurátorský výskum stien pre zmapovanie jednotlivých vrstiev, či sa tam nachádza nejaká maľba, uviedla vedúca Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Jana Križanová. Na ďalšej obnove paláca sa budú podieľať aj študenti 5. ročníka Katedry architektúry Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „Tí pripravujú štúdiu funkčného využitia Pisztoryho paláca,“ doplnila pedagogička a architektka Eva Borecká.

Zľava: Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na... Foto: SITA, Marko Erd
Pisztoryho palác Zľava: Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inga Magistad a starosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto Radoslav Števčík po skončení tlačovej besedy pri príležitosti ukončenia projektu obnovy Pisztoryho paláca.

Podľa veľvyslankyne Nórskeho kráľovstva Ingy Magistad má Bratislava veľa hodnotných kultúrnych pamiatok a Pisztoryho palác je nepochybne jednou z nich. „Palác má históriu a kultúrnu hodnotu nielen pre Slovákov, ale aj pre Európanov. Počas dvoch rokov, kým trvala rekonštrukcia paláca, sa podarilo nielen vymeniť strechu a omietnuť fasády, ale vymeniť aj okná a dvere. Vďaka týmto prácam budeme schopní ochrániť a zachovať hodnotu tejto pamiatky pre budúce generácie, ako aj urobiť priestory prístupnejšími pre obyvateľov Bratislavy a jej návštevníkov,“ uviedla Magistad. Spoluprácu a profesionalitu zhotovateľov a všetkých, ktorí priložili ruku k dielu ocenil manažér projektu Július Činčala.

Partneri

Projekt mestská časť realizovala v spolupráci s viacerými partnermi. Inštitút pre kultúrnu politiku Via Cultura sa postaral o koordináciu projektových aktivít a spoluprácu s komunitami, kultúrnymi a mimovládnymi  organizáciami. Priestor jedinečného paláca sa totiž niekoľko rokov nevyužíval, bol v zlom technickom stave a chátral. Práve v spolupráci mestskej časti s inštitútom mohol palác otvoriť svoje brány obyvateľom na kultúrne, spoločenské a umelecké aktivity.

Pohľad na detail na budove Pisztoryho paláca po... Foto: SITA, Marko Erd
Pisztoryho palác Pohľad na detail na budove Pisztoryho paláca po ukončení projektu obnovy. Historická budova na Štefánikovej ulici dostala novú fasádu a strechu.

Odborné poradenstvo a skúsenosti z oblasti umenia, kultúry a komunitného života najmä v oblasti podpory inovatívneho využitia historických priestorov a pamiatok, aktívneho občianstva či neformálneho vzdelávania poskytol Nórsky inštitút pre výskum kultúrneho dedičstva.

Financovanie

Projekt bol financovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, teda tzv. nórskym fondom a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu  Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva. Správcom programu je Úrad vlády Slovenskej republiky.

Pohľad na detail na budove Pisztoryho paláca po... Foto: SITA, Marko Erd
Pisztoryho palác Pohľad na detail na budove Pisztoryho paláca po ukončení projektu obnovy.

Rekonštrukcia stála 666 359 eur, z toho projektový grant bol vo výške 566 406 eur a mestská časť z vlastných zdrojov prispela sumou 99 953 eur.

S realizáciou projektu sa začalo vo februári 2015 a práce ukončili v apríli 2017.

Pohľd na detail na budove Pisztoryho paláca.
Pohľad na budovu Pisztoryho paláca.
+6Pohľad na budovu Pisztoryho paláca.

Pisztoryho palác

Palác na dnešnej Štefánikovej ulici v širšom centre Bratislavy nechal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory. Súčasťou komplexu bola aj záhrada. V nej lekárnik pestoval liečivé rastliny. Siahala vraj až k dnešnému Slavínu. Podľa knihy historika Tivadara Ortvaya palác vynikal vkusom a luxusom. Z pôvodného vybavenia sa zachovala kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, bohatá štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope.

Počas druhej svetovej vojny v paláci sídlilo nemecké veľvyslanectvo. V roku 1953 tam zriadili Leninovo múzeum. Vtedy stropy znížili a zakryli sadrokartónom. Fresky tak opäť objavili až pamiatkári pred pár rokmi. Bočné krídlo sa využívalo ako Dom zahraničných Slovákov. Tí boli posledným nájomníkom až do roku 2005. Odvtedy palác chátral.

Národnú kultúrnu pamiatku spravuje mestská časť Staré Mesto. Po niekoľkých rokoch napokon občianske združenie Via Cultura spolu s mestskou časťou priestory paláca vyčistili, zbavili ho plesní a otvorili pre verejnosť. Od roku 2012 slúži ako priestor pre komunitno-kultúrne centrum. Sídli tam napríklad Divadlo bez domova či Kino Film Europe.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #Pisztoryho palác #Staré mesto #nórske fondy