Sysľom sa darí aj na nádvorí Spišského hradu

Zviera slnka, aj tak sa zvykne hovoriť drobnému hlodavcovi s nápadnými tmavými očami. Sysle pasienkové, praví zimní spáči, už majú jarné prebúdzanie za sebou. Slnečné lúče si užívajú, daždivé a chladnejšie dni radšej prečkajú zalezené v nore. Schovali sa aj pri nedávnom ochladení.

, 29.04.2017 11:00
Syseľ pasienkový, Foto: ,
Syseľ pasienkový - na Slovensku kedysi bežný druh patrí v súčasnosti medzi ohrozené a chránené živočíchy.
2

To, že sysle nespia v nore, ale už sú po zime hore, si všimli aj návštevníci Spišského hradu začiatkom apríla. Už dlhšie sú stálymi obyvateľmi dolného nádvoria, v súčasnosti má hradná syslia kolónia asi 150 jedincov. Na ich prítomnosť upozorňujú odborné informačné tabule. Pre návštevníkov sú obľúbenou atrakciou. „Keďže sú chránené a chránené je aj územie, na ktorom sa nachádzajú, snažíme sa upozorňovať návštevníkov aby sa na dolnom nádvorí správali ohľaduplne,“ hovorí Dáša Uharčeková Pavúková z centra marketingu a komunikácie SNM-Spišského múzea v Levoči. Ľudia sa pristavujú pri ich norách a učupení v tráve čakajú, kým syseľ predvedie obľúbené „panáčkovanie“. Vtedy sa postaví na zadné končatiny a pozoruje okolie, v prípade, že hrozí nebezpečenstvo, zapíska, aby upozornil ostatných členov kolónie, nech sa stihnú skryť.

„To, že sú sysle na nádvorí, je všeobecne známe, veľa ľudí videlo sysľa len na Spišskom hrade. Nádvorie je kosené, sysle tam majú stabilné prostredie,“ mieni environmentalista Ervín Hapl, ktorý sa sysľom venuje už dve desaťročia.

Nie všade sa však sysľom darí, naopak, kedysi bežný druh v dôsledku častých zmien spôsobu hospodárenia v našej krajine z mnohých lokalít zmizol. Dnes je syseľ pasienkový ohrozený, je chránený druh, ktorý sa vyskytuje v území, ktoré je pravidelne kosené alebo spásané. Ochranári podnikajú kroky na jeho záchranu.

„Už od roku 2003 realizujeme aktivity na jeho vrátenie do slovenskej prírody, okrem iného ako dôležitej zložky potravy vzácnych dravcov. V projekte LIFE Energia venujeme osobitnú pozornosť dvom kolóniám sysľa pasienkového – v Hrhove a v Gemerskej Hôrke, ktoré patria do Chráneného vtáčieho územia Slovenský kras,“ hovorí Lucia Deutschová z Ochrany dravcov Slovenska, koordinátorka projektu LIFE Energia.

Sysle sa udomácnili aj na nádvorí Spišského hradu. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
sysle, spišský hrad Sysle sa udomácnili aj na nádvorí Spišského hradu.

Hapl dopĺňa, že v prípade Gemerskej Hôrky prišli ochranári doslova v poslednej chvíli, keď bolo v lokalite len pár jedincov a sysle by tam zrejme za dva – tri roky vyhynuli. Ochranári udržiavajú sysľoviská, aby tam mali tieto stepné hlodavce vhodné podmienky na život. Tiež ich najmä pred zimou a po prebudení na jar prikrmujú. „Na jeseň minulého roku sme v Gemerskej Hôrke pozorovali už 70 sysľov. Na druhom mieste, v Hrhove, bola veľkosť populácie na začiatku roku 2015 len 75 sysľov, na jeseň 2016 ich tam už behalo 250,“ dodal Ervín Hapl.

Sysle obľubujú neorané otvorené plochy s nízkou trávou. Aj preto obývajú letiská, ktoré sú pravidelne kosené. Ochranári pred časom sysle kvôli bezpečnosti z košického letiska postupne presúvali na Muránsku planinu, do lokality Biele vody, ktorá bola na Slovensku prvým úspešne obnoveným sysľoviskom a dnes je aj najpočetnejším.

Pod zemou si sysle vytvárajú rozsiahly systém chodieb, ktoré dokážu chrániť územie aj pred povodňami. Cez podzemné chodby voda rýchlejšie vsiakne do podložia. Na prívalové dažde však vlani v lete takmer doplatilo 17 mláďat, keď ich po silnej prietrži vyplavilo z nôr. Ochranári ich vysušili, nakŕmili a vrátili späť do prírody.

Syseľ je pravý zimný spáč, polovicu roka prespí neprerušovaným spánkom. Keď spí, zníži sa mu tep a telesná teplota klesne na približne štyri – päť stupňov. Zobudí sa až na jar a potrebuje sa dobre napásť, dostať do kondície, lebo počas zimy spálil tukové zásoby.

Na zimný spánok sa ukladá s príchodom prvých jesenných mrazov, už koncom augusta vykŕmený zalezie do hlbokej nory, kde je chránený pred mrazmi. Zo zimnej komôrky si predvŕta dieru kolmo hore, ale nedovŕta ju až po povrch zeme. „Keď sa po zime prebudí, otvorí dieru až po povrch, ale ešte nevyjde von, zase sa vráti do komôrky, kde má viacej kyslíka, a tak sa pomaličky prebúdza,“ približuje Hapl. Podľa týchto špecifických dier vedia ochranári zistiť, koľko sysľov sa v lokalite už prebralo.

Kým vlani sa sysle budili o čosi skôr 27. februára, tento rok ochranári pozorovali prvé zobudené sysle 3. marca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #Spišský hrad #sysle