Primátor Spišského Podhradia Michal Kapusta priznáva, že chýbajúca kanalizácia a čistiareň odpadových vôd (ČOV) boli celé roky najväčší problém mesta, ktorý bolo nevyhnutné riešiť.
Žumpy končili v miestnych potokoch
„Naše mesto je v zoznamoch UNESCO od roku 1993 pre množstvo národných kultúrnych pamiatok, pritom sme sa roky potýkali s nevyriešeným odpadom. Žumpy ľudia vypúšťali do vyvierajúcich splaškových vôd, ktoré vytvárali stoky. Tých bolo priamo v meste asi osem a končili sa v miestnych potokoch. V nich bolo často vídať kusy toaletného papiera,“ posťažoval sa Kapusta.
Stavebné povolenie na výstavbu kanalizácie pre Spišské Podhradie vydali ešte v roku 1991, povolenie na čistiareň odpadových vôd získali o rok neskôr. Kanalizáciu a čističku začali stavať postupne z vlastných zdrojov a minuli na ne 34 miliónov korún. Od roku 2006 skúšali žiadať o peniaze z eurofondov. Dlho sa to však nedarilo. „Podali sme päť projektov, úspešný bol až ten posledný. Peniaze sme získali v roku 2014,“ poznamenáva primátor. Stavba kanalizácie a čističky potom nabrala rýchly spád. V decembri 2015 stavbu skolaudovali. V skúšobnej prevádzke bola od februára 2016 do februára tohto roku. Po 25 rokoch od začiatku výstavby mohla nabehnúť do plnej prevádzky.
„Celkové náklady na výstavbu kanalizácie a ČOV boli 4,4 milióna eur. Z toho 2,5 milióna sa použilo z eurofondov, zvyšok z vlastných a úverových zdrojov,“ zdôraznil Kapusta. Primátor pripomenul, že mesto dlhá stavba traumatizovala. Chýbajúca kanalizácia sa už odrážala aj pri stavbe rodinných domov. Limitovalo to ich výstavbu, pretože nové rodinné domy nemohli byť skolaudované do ukončenia výstavby kanalizácie a ČOV.
Mesto kanalizáciu aj čistiareň prevádzkuje samo
Na kanalizáciu je napojených vyše deväťdesiat percent domácností v Spišskom Podhradí. Ľudia, ktorým sa tak pominuli starosti s obsahom žúmp, si vydýchli. „Konečne sme napojení na kanalizáciu. Pomôže to nám aj životnému prostrediu. Bývalo tu bežné, že obsah žúmp končil v potoku,“ podotkol 69-ročný obyvateľ obce Marián Nálepka.
Spišské Podhradie sa rozhodlo, že kanalizáciu a ČOV bude prevádzkovať samo. „Máme na to vlastnú živnosť a zamestnali sme štyroch ľudí,“ podčiarkol Kapusta, podľa ktorého to má oproti samosprávam, v ktorých kanalizáciu a ČOV prevádzkuje iná spoločnosť, rad výhod. Poruchy vedia riešiť vo vlastnej réžii a majú vplyv aj na cenotvorbu. Aj preto je výška stočného v Spišskom Podhradí o dva centy na kubík nižšia ako v obciach regiónu, kde kanalizáciu prevádzkuje Podtatranská vodárenská spoločnosť. „U nás sa za kubík platí 1,07 eura bez dane,“ zdôraznil ďalej starosta. Výhodou je podľa neho aj to, že peniaze, ktoré dostanú, môžu investovať naspäť do ďalšieho zveľaďovania kanalizácie.
Verejná kanalizácia stále nie je vo všetkých obciach
Spišské Podhradie so 4-tisíc obyvateľmi patrilo k menšej skupine miest Slovenska, ktoré neboli napojené na verejnú kanalizáciu a nemali čistiareň odpadových vôd. Hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva životného prostredia SR Martin Haluš informoval, že podľa údajov z roku 2015 bolo na Slovensku napojených na verejnú kanalizáciu 65,2 percenta obyvateľov. V okrese Levoča, ktorého súčasťou je aj Spišské Podhradie, bolo v tom istom roku napojených na verejnú kanalizáciu 64,21 percenta obyvateľov, čím sa tento región radí na Slovensku k okresom s priemernou napojenosťou. Na porovnanie, v Čechách bolo už v roku 2014 napojených na kanalizáciu 83 percent obyvateľov.
Po dostavbe kanalizácie čakajú Spišské Podhradie ďalšie investície. V pláne majú vybudovanie zberného dvora na separovaný odpad, protipovodňové opatrenia a vlastnú koncertnú sálu pre základnú umeleckú školu. Tá je podľa Kapustu sama osebe unikátna, keďže v meste so 4-tisíc obyvateľmi má až 600 žiakov. Projekt na rekonštrukciu ZUŠ a výstavbu koncertnej sály je vyčíslený na jeden milión eur. Mesto chce peniaze získať z eurofondov.