Stredoslovenské múzeum pozýva na netradičné stretnutie s Ľudovítom Štúrom

Môže sa nám zdať, že bol vzdelaný „suchár“ a knihomoľ, ktorý nemá v hlave nič iné len pedagogickú činnosť, formovanie jazyka a boj za celonárodné pozdvihnutie. Ľudovít Štúr však bol muž z mäsa a krvi, vedel čo to je ľúbiť a vzdať sa svojej lásky, bol šibalský a úprimný, miloval tabak a svojimi vnadami, ale aj nepostrádateľným intelektom, ho očarila nejedna žena. Príďte sa o tom presvedčiť do Stredoslovenského múzea, Thurzovho domu na Námestí SNP v Banskej Bystrici kde sprístupnili výstavu Ľudovít Štúr ako ho nepoznáte.

15.05.2017 15:25
Ľudovít Štúr Foto:
V Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici sprístupnili výstavu Ľudovít Štúr ako ho nepoznáte.
debata

„On na všetko sveta zapomene slasti, jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti“. Tak podobne vyzerali ľúbostné verše politika, historika, filozofa, jazykovedca, spisovateľa, básnika a publicistu, majstra pera a tvorcu ľubozvučnej slovenčiny Ľudovíta Štúra. Pri toľkom pracovnom zaťažení sotva zostane čas na lásku. A predsa. Vedľa mena Ľudovíta Štúra rozkvitne do krásy aj Adela Ostrolúcka, ktorá pochádzala z rodiny uhorskej strednej šľachty či verná milenka Mária Pospíšilová, dcéra majiteľa kníhkupectva, tlačiarne a vydavateľstva, ktorá neskôr v manželstve porodila šestnásť detí. Pri toľkom drobizgu by novinár a publicista ťažko dokázal napĺňať svoje revolučné predstavy. Aj napriek dobrej výchove, rozhľadenosti, či intelektuálnemu zázemiu oboch rodín, z ktorých Štúrove lásky pochádzali, ani jednej z nich sa nepodarilo spojiť svoj život s národným dejateľom. Mladý intelektuál dal nakoniec vždy prednosť práci pred láskou k žene.

Rodina Štúrovcov pochádzala z Trenčína, kde sa venovala súkenníckemu remeslu. Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra, sa rozhodol pre učiteľské povolanie. Spolu s rodinou sa usadil v meste Uhrovec, kde pôsobil ako miestny učiteľ. Tu sa neskôr narodil aj jeho syn Ľudovít. Počiatky svojho vzdelania získal u otca, neskôr študoval v meste Ráb a v Bratislave. Univerzitné vzdelanie ukončil v nemeckom Halle, kde si ho uctili názvom ulice Ludwig-Štúr-Strasse. Už ako 21-ročný bol politicky činný, ako 28-ročný kodifikoval slovenčinu, v tridsiatke založil prvé noviny, vo veku 32 rokov sa stal poslancom Uhorského snemu a ako 33-ročný vystúpil na čelo slovenského povstania. Velikán slovenských dejín skonal 12. januára 1856 na následky zranení vo veku 40 rokov.

Štúr aj svojich súputníkov, historických dejateľov, odhováral od svadby a manželstva. V tejto inštitúcii videl obrovskú prekážku v realizovaní ich spoločných cieľov. Len v asketickom spôsobe života sa podľa neho dali uskutočniť národné ambície.

Podľa Ľudovíta Štúra samostatný národ v Európe môže byť len ten, ktorý má svoj národný program obsahujúci jazykové, kultúrne a politické ciele. K naplneniu týchto cieľov bolo potrebné používať spisovnú slovenčinu, a preto v roku 1843 ustanovila trojica Štúr – Hurban – Hodža nový spisovný jazyk na základe spoločných znakov stredoslovenských nárečí. V pravopise nadviazali na pôvodnú bernolákovskú tradíciu. V roku 1846 bola kodifikovaná spisovná slovenčina v Štúrovom diele Náuka reči slovenskej. Tá prešla ešte jednou úpravou v diele Hattalu a Hodžu s názvom Krátka mluvnica slovenská, ktorá upravuje pravopis. V podstate ide o podobu slovenského jazyka, tak ako ho používame dnes.

Na stretnutie s politikom, historikom, jazykovedcom a jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie interaktívnou formou, pozýva riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký. Spoznajte život a dielo jednej z najväčších postáv slovenskej histórie inak ako zo školských lavíc. Výstavu s názvom Štúrovské dobrodružstvo si môžu návštevníci Stredoslovenského múzea pozrieť v Thurzovom dome do 30. júna 2017.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ľudovít Štúr #Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici