Foto: Hlavné mesto SR Bratislava
Foto: Hlavné mesto SR Bratislava
Stav stromov Horskom parku je po zime podľa primátora Nesrovnala alarmujúci. Na základe obhliadky vo februári a marci napočítali až „stovky stromov, ktoré bezprostredne ohrozujú občanov,“ konkrétne 216. Následne sa v apríli na mieste stretli s odborníkmi zo Štátnej ochrany prírody. Podľa mesta je stav natoľko vážny, až zrušilo obľúbené preteky Milá míľa. Okolo trate je vraj až 44 stromov, ktoré by mohli účastníkov bezprostredne ohroziť. „Po obhliadke v apríli sa na lavičky, cestu a chodník zrútilo ďalších 50 stromov. Je šťastie, že v tej dobe sa tam nikto nenachádzal. Teraz riešime, ako ďalej,“ povedal Nesrovnal.
S envirorezortom aj štátnou ochranou chce primátor hľadať riešenie pre biotop so 4. stupňom ochrany, aby vzácny les zostal zachovaný a ľudia sa v ňom cítili bezpečne. Aj starosta Starého Mesta Radoslav Števčík odporúča podujatia z Horského parku presunúť inam.
Odborník má iný názor
Odborník však hovorí o zavádzaní a situáciu v Horskom parku v žiadnom prípade za katastrofickú či ohrozujúcu život a zdravie návštevníkov, neoznačuje.
„Súhlasili sme s výrubom, napokon štyroch stromov a orezom troch, ktoré reálne predstavovali hrozbu pre návštevníkov, boli suché či zlomené. Treba povedať, že v Horskom parku nie je žiadna katastrofická situácia a požiadavka zo strany mesta bola výrazne nadhodnotená z dôvodu zrejme chybného úsudku, pretože stromy boli hodnotiť v čase, keď ešte nebola vegetačná sezóna,“ vysvetľuje dendrológ zo Štátnej ochrany prírody Andrej Kovarik. Mesto podľa neho preto prezentovalo počet poškodených stromov v oveľa vyššej miere, ako je skutočnosť.
„Práve preto sme mali spoločné stretnutie, obhliadku, celé sme si to prešli a vysvetlili. Ponúkli sme im riešenie v podobe osadenia informačných tabúľ, ktoré upozorňujú na riziko počas extrémnych meteorologických udalostí, ako sú búrky či silný vietor. A s prekvapením sme zistili, že mesto tam osadilo tabule s iným textom, dokonca s našou hlavičkou, čiže zavádzajú týmto verejnosť,“ dodal odborník.
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Foto: Viera Hebertová, Pravda
Jedinečný biotop
Mestu by pri starostlivosti o zeleň výrazne pomohlo preradenie do nižšieho stupňa ochrany a v hre sú aj rôzny výnimky, ktoré by mu ako správcovi areálu povoľovali isté zásahy. Podľa Andreja Kovarika zo Štátnej ochrany prírody je však práve vďaka vysokému stupňu ochrany Horský park výnimočný a územie má nevyčísliteľnú hodnotu. Napríklad práve v starých stromoch hniezdia mnohé chránené vtáky či rôzne vzácne druhy hmyzu. Charakter lesa oceňujú aj návštevníci.
Člen správnej rady Nadácie Horský park Kamil Procházka hovorí o hľadaní kompromisov. „Magistrát pravidelne upozorňujeme na stav stromov, čiže o tom vie. Na druhej strane je Štátna ochrana prírody, ktorá sa park díva až bigotne, že by tam možno ani ľudia nemali chodiť,“ povedal Procházka.
Park by mal podľa jeho slov zostať v každom prípade chráneným areálom. „Štátny znak pri vstupných bránach má svoju autoritu. Na druhej strane je potreba robiť zásahy. Chceme dospieť k takému režimu ochrany, keď by problémové stromy mohli ísť bezprostredne von,“ dodal.
Horský park
Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 na území s pôvodnými karpatskými dubovo – hrabovými porastmi. Zaslúžil sa o to vtedajší starosta mesta Henrich Justi. Park má rozlohu 22 hektárov. V roku 1986 ho vyhlásený za chránený park, neskôr v roku 1994 za chránený areál so 4. stupňom ochrany prírody, platným dodnes. To v praxi znamená, že na jeho území sú na zabezpečenie prirodzeného vývoja cenné nielen dreviny v dobrej kondícii, ale aj postupne starnúce a odumierajúce jedince, ktoré predstavujú prirodzený biotop pre rôzne druhy húb, rastlín a živočíchov. Suché a bútľavé stromy sa v parku zámerne ponechávajú a neumožňuje sa ich odstránenie. Horský park je významnou rekreačnou oblasťou pre obyvateľov Bratislavy. Vďaka svojej polohe v centre mesta vytvára spolu s oblasťou Kalvárie a Slavína dôležitý prvok zelenej infraštruktúry v urbanizovanom prostredí.