V začiatkoch mestskej hromadnej dopravy v Bratislave sa s autobusmi príliš nerátalo a jej zavedenie bolo len akýmsi doplňujúcim dopravným systémom, dnes by to bez nich nešlo. Vlani sa práve autobusová doprava podieľala v najväčšej miere až 66 a pol percenta na celkových odjazdených výkonoch MHD, čo predstavuje vyše 28 miliónov vozokilometrov a takmer 144 miliónov prepravených cestujúcich.
Okružné jazdy autobusu PRAGA RND z nádvoria Starej radnice
- v piatok 11:30, 12:00
- v sobotu 14:00, 14:30, 15:00
- v nedeľu 11:00, 11:30, 12:00
- V piatok bude zadarmo jazdiť aj špeciálny Cabriobus okružnými trasami po centre mesta od 11:00 až do 19:00 zo zastávky SND.
- V sobotu vypravia v rámci podujatia Noc múzeí a galérií do ulíc Bratislavy historické vozidlá, 3 historické električky, 2 trolejbusy a 4 autobusy, ktoré budú jazdiť od 13:00 do 23:30 v 30 minútových intervaloch a pre cestujúcu verejnosť budú jazdy týmito vozidlami zadarmo.
Všetky cestovné poriadky a informácie nájdete na webe Dopravného podniku Bratislava.
- Pripravená je aj výstava perokresby autobusov bývalého zamestnanca dopravného podniku Jaroslava Matúšeka.
- Na nádvorí vystavujú rôzne historické komponenty z autobusov ako napríklad volant, historické aj nové označovače na cestovné lístky, starý motor autobusu alebo starý palubný počítač.
V máji 1927 sa začal písať história autobusov v Bratislave
Po prvej svetovej vojne vznikli v Bratislave nové štvrte a potreba prepojiť ich verejnou dopravou. Vtedajší monopolný prepravca BEÚS – Bratislavská elektrická účastinárska spoločnosť – sa myšlienkou zaviesť autobusovú dopravu zaoberala už od roku 1924. Do kariet nahrávali autobusom nízke investičné náklady, dobrá operatívnosť liniek a možnosť nepravidelnej dopravy. Prvé autobusy Praga NO vypravili do ulíc napokon 10. mája 1927.
Prvá autobusová linka mala označenie „M“ a premávala v intervale 8 minút po trase Karadžičova – Grösslingova – Hviezdoslavovo námestie – Ventúrska – Michalská – Františkánske námestie – Laurinská – Nám. SNP.
Neskôr pribudli linky „N“ a „O“, ktoré spájali Hlavnú stanicu a Tehelné pole, resp. Palisády a Štátnu nemocnicu.
V roku 1928 stál neprestupný lístok 1,20 Kč a polhodinový prestupný 1,50 Kč, detský lístok stál 60 halierov.
Dovtedy vrchol autobusovej premávky prišiel v roku 1935, keď premávalo až desať liniek. Rozvoj poznamenala druhá svetová vojna. Po vyhlásení mobilizácie veľa šoférov odišlo do vojenskej služby a armáda prevzala aj takmer všetky autobusy. Keď nemecké vojsko obsadilo Petržalku, zanikla linka „L“, ktorá na druhú stranu Dunaja premávala z Námestia Republiky (dnes SNP).
Prišli aj nové autobusy značky MAN – Diesel, ktoré ako prvé boli vyrobené pre pravostrannú premávku (v Európe bola zjednotená jazda po pravej strane až na základe medzinárodného dohovoru z 18. marca 1939). Na scéne sa objavili aj trolejbusy, ktoré lepšie zvládali jazdu do kopca.
Po vojne chýbali vozidlá, pneumatiky aj náhradné diely. V tom čase jazdili po Bratislave iba tri linky. Nová éra súvisela s rozvojom „Veľkej Bratislavy“, teda s pripojením priľahlých obcí ako Vajnory, Račišdorf (dnes Rača), Prievoz, Lamač či Dúbravka.
Ku konsolidácii mestskej hromadnej dopravy prispela v 50. rokoch dodávka vozidiel Škoda 706 RO. Boli dvojdverové aj jednodverové. V roku 1955 bolo najfrekventovanejším uzlom verejnej dopravy Šafárikovo námestie. Zlučovalo spolu 12 liniek – autobusy, električky aj trolejbus.
Dodnes sa pozornosti tešia tzv. „uhorky“, teda autobus Škoda 706 RTO. Karosériu vyrábala Karosa Vysoké Mýto a podvozok Liaz Rýnovice. Neskôr pribudli Karosy ŠM 11 a v 70. a 80. rokoch sa rozmohli Ikarusy vyrábané v Budapešti. V 90. rokoch prišli kĺbové autobusy TAM zo Slovinska.