Samotná revitalizácia je rozdelená na dve etapy. V prvej ide o menšie opravy, s ktorými sa začína hneď. Pozostáva z prípravných prác, ktoré sú zamerané na čistotu, bezpečnosť a úpravu zelene. Medzi nimi napríklad oprava existujúcej dlažby, dodanie nových odpadkových košov, výmena poškodených krytov žiariviek verejného osvetlenia, ako aj náter stĺpov či očistenie odvodňovacích rigolov, strihanie krovín, odstránenie buriny a ďalšie.
Súčasťou prvej etapy je aj príprava podkladov pre verejnú súťaž na ideový urbanistický návrh Námestia slobody spoločne s riešením fontány Družba, ktorá je nefunkčná od roku 2007.
„Pomôžeme s financiami, technickou podporou, zabezpečíme geologické či dendrologické prieskumy, analýzu a technický audit vybavenia námestia. Ďalej pripravujeme podklady pre architektonickú súťaž a následne budeme zabezpečovať aj samotnú realizáciu,“ uviedol za HB Reavis Slovakia Jakub Gossányi. Zdôraznil, že ide o nekomerčnú aktivitu, keďže spoločnosť v okolí nemá vlastný projekt. Okrem spomínaných financií chcú peniaze získať aj formou fundraisingu od významných spoločností na území hlavného mesta. Už pri pôvodných úvahách o rekonštrukcii námestia sa totiž hovorilo o sume milión eur iba na opravu fontány.
Druhou etapou bude verejná súťaž na ideový urbanistický návrh Námestia slobody. Súťaž by mala poskytnúť ideový koncept celého námestia vrátane fontány, nástupného schodiska a miesta, kde v minulosti stála socha Klementa Gottwalda. Námestie slobody by malo mať novú tvár do konca budúceho roka.
Podľa slov hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad bude úlohou súťaže okrem iného aj generovať novú podobu fontány tak, aby sa ľudia dostali až k Lipovému kvetu. „Je to symbol tohto námestia. Keď ho hlavné mesto prebralo do správy, začali sme v spolupráci s odborníkmi zisťovať, akým spôsobom by sa malo pristupovať k jeho revitalizácii. Už vtedy sme sa s pamiatkarmi, umelcami, architektmi a ďalšími odborníkmi zhodli, že tento priestor je natoľko dôležitý pre Bratislavu, že nie všetko by sa malo zbúrať a zabudnúť. Z Námestia slobody sa má stať naozaj námestie slobody. Má to byť námestie pre pobyt ľudí, nie miesto, z ktorého musí človek rýchlo zmiznúť,“ dodala Konrad.
Súčasťou zadania by malo byť zachovanie kompozície námestia, bezbariérovosť, vyčlenenie jednotlivých zón, napr. priestory pre psíčkarov, deti či oddychové zóny, zadržiavanie dažďovej vody, nový mobiliár či osvetlenie.
Primátor Ivo Nesrovnal upozornil, že priestor je autorsky chránený, a preto bude potrebné hľadať konsenzus. Starosta Starého Mesta Radoslav Števčík ocenil proces participácie s odborníkmi aj verejnosťou, ktorá sa osvedčila aj na pôde mestskej časti.
Námestie slobody a fontána Družba
Fontánu Družba postavili v rokoch 1979 – 1980. Na jej vytvorení sa podieľali sochári Juraj Hovorka, Tibor Bártfay a Karol Lacko v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom a Jurajom Hlavicom, ktorí stoja za súčasnou podobou námestia. Námetom bola myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov.
Sochár Bártfay ju stvárnil v podobe rozvíjajúceho sa lipového kvetu, ktorý v hornej časti vytvára päťramennú hviezdu. Kvet z nehrdzavejúcej ocele má priemer deväť metrov a váži 12 ton.
Vyrastá z nádrže s priemerom 45 metrov, ktorá je členená na menšie bazény vybudované kaskádovito. Výškový rozdiel desiatich kaskád je 2,5 metra. Bazény sú zvnútra obložené čadičom a po obvode travertínom. Do fontány sa zmestí 2-tisíc metrov kubických vody. Pod fontánou je strojovňa, do ktorej ústi prístupová chodba dlhá 13,8 metra.