Mestskí poslanci si od toho sľubujú zníženie množstva áut a zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Odborníci zas považujú návrh za nebezpečný pre autobusárov aj bicyklistov.
Bratislavskí poslanci koncom apríla na zasadnutí schválili uznesenie, ktoré umožňuje jazdu cyklistov vo vyhradených pruhoch pre mestskú hromadnú dopravu, v tzv. BUS pruhoch. Požiadali preto primátora Iva Nesrovnala (nezávislý), aby poveril odborné útvary magistrátu spracovaním projektovej dokumentácie.
Tie by mali určiť, ktoré BUS pruhy by boli vhodné na spojenie autobusovej a cyklistickej dopravy. Prvé z nich by sa mohli objaviť už v auguste.
Podľa predkladateľky návrhu poslankyne Eleny Pätoprstej ide o spôsob, ako vyriešiť parkovaciu politiku. „Opatrenie pomôže zredukovať počet áut na cestách a zároveň znížiť súčasné vysoké ohrozenie cyklistov,“ vysvetľuje Pätoprstá. Dodáva, že spájanie pruhov je v Európe bežne rozšírené. „Cyklisti budú v BUS pruhoch vo väčšom bezpečí, keďže intervaly MHD sú menšie ako áut,“ argumentuje poslankyňa.
V súčasnosti cyklisti jazdia po pravej strane súbežne s autami. V miestach, kde sa nachádza aj vyhradený pruh, majú tendenciu v záujme vyššej bezpečnosti tlačiť sa do tohto pásu. „V rámci BUS pruhu ide o ľavú stranu, a to je nebezpečné aj pre autobusára, ktorý má vtedy len obmedzené možnosti, ako ich obísť,“ konštatuje Pätoprstá.
Po novom by tak cyklisti mali jazdiť v BUS pruhu po pravej strane. „Autobus sa im veľmi jednoducho vyhne. A zároveň sa zabráni situácii, keď je cyklista uzavretý medzi MHD a osobné auto,“ približuje poslankyňa.
V prípade povolenia jazdy cyklistov vo vyhradených pásoch pre autobusy stanovili poslanci podmienku minimálnej šírky pruhu na 3,5 metra. Nepôjde však o klasickú cyklotrasu, ktorá by bola vyznačená zelenou farbou. „Na pruh sa pod nápis BUS na vozovke umiestni vo vzdialenosti jeden meter od neho piktogram bicykla,“ vysvetľuje Pätoprstá.
Upozorňuje, že opatrenie má uľahčiť jazdu dospelým cyklistom, najmä cez úseky, kde nie je možné vybudovať cyklotrasu. „Nie je to riešenie napríklad pre rodiny s deťmi,“ uznáva poslankyňa. Od cyklistov sa podľa uznesenia očakáva, že nebudú predbiehať autobus stojaci na zastávke, ale radšej znížia rýchlosť, aby ich zakrátko nemusel predbiehať. „Tiež, že spomalia vo chvíli, keď ich autobus predbieha v susednom pruhu, umožnia predbiehanie jazdou čo najbližšie k obrubníku,“ píše sa v uznesení.
Primátor uznesenie poslancov už podpísal. Aktuálne sa pripravujú podklady, ktoré by mali povedať, na ktorých cestách by bolo spojenie pruhov možné. „Teraz je potrebné preveriť každý BUS pruh osobitne, hlavne šírkové usporiadanie a stav krajnice v samotnom pruhu z dôvodu bezpečnosti,“ vysvetľuje Iveta Keselaková z tlačového oddelenia magistrátu.
V Bratislave je v súčasnosti asi 50 BUS pruhov s celkovou dĺžkou asi 25 kilometrov. Najdlhšie sú aktuálne na Panónskej ceste v mestskej časti Petržalka a na Trnavskej ceste v Novom Meste. Keselaková zároveň naznačila, že mesto plánuje pokračovať v budovaní nových vyhradených pruhov.
S otázkou, ako by to mohlo v praxi fungovať, sa denník Pravda obrátil aj na Dopravný podnik Bratislava (DPB). Tí sa zatiaľ k myšlienke odmietli vyjadriť. „Na DPB sa do dnešného dňa zatiaľ žiadny subjekt s takýmto návrhom neobrátil, preto sa k téme vyjadríme až po oboznámení sa s projektom,“ vysvetlila Adriana Volfová, hovorkyňa podniku.
Dopravný analytik Ján Bazovský je presvedčený, že to prinesie viac negatív ako úžitku. Vybrať preto len bezpečné BUS pruhy bude podľa neho nesmierne dôležité. „K myšlienke zvádza menšia hustota premávky vo vyhradenom pruhu, že by bol využitý efektívnejšie,“ vymenúva odborník. Model však považuje za rizikový pre oboch účastníkov. Cyklista podľa neho na bezpečné manévrovanie potrebuje okolo seba asi 1,2 metra priestoru. Toľko ho má, keď jazdí v pruhu spolu s autami.
Cyklisti budú v BUS pruhoch vo väčšom bezpečí, keďže intervaly MHD sú menšie ako áut.Elena Pätoprstá, poslankyňa mestského zastupiteľstva
„Autobus je však širší, a tak cyklistovi zostane len minimum priestoru,“ upozorňuje analytik. Dodáva, že vodič autobusu má zložitejší výhľad a ťažšie ovládateľné vozidlo. „Šofér auta vidí cyklistu, aj keď má pred sebou päť áut. Ale keď idú dva autobusy za sebou, tak cyklistu nie je vidieť, pretože ho jeden zakrýva,“ opisuje Bazovský. Pri prípadnom vyhradzovaní spoločných pruhov je preto podľa neho potrebné zvážiť rozmery autobusu, výhľad vodiča či šírku jazdného pruhu.
Zavádzať podobné opatrenie iné mestá zatiaľ neplánujú. „V Banskej Bystrici sa nachádza minimum BUS pruhov, keďže premávka nie je zahustená až tak, ako napríklad v Bratislave,“ vysvetľuje Zdenka Sekerešová, hovorkyňa mesta. Zamerať sa preto chcú najmä na budovanie cyklotrás, ktoré budú prepájať mestské časti s centrom mesta. „V budúcnosti však nevylučujeme možnosť spoločného využívania vyhradených pruhov,“ avizuje hovorkyňa.
Toto dopravné riešenie nepovažuje za opodstatnené ani Žilina. „Na území mesta sa nachádza na to veľmi málo možností, až do doby, kým sa zásadne nezmení dopravný systém v meste a sfunkčnia sa všetky obchvaty mesta, teda dobudovanie D1 a D3,“ objasňuje hovorca mesta Pavol Čorba. Dodáva, že preto sa mesto bude aj naďalej venovať budovaniu cyklotrás v meste.
Podobné plány má aj mesto Trenčín, kde BUS pruhy nemajú. „Cyklistické prepojenie centra mesta so sídliskom Juh bude v dĺžke takmer dva kilometre,“ približuje hovorkyňa mesta Erika Ságová. Dodáva, že je to jedna z najväčších mestských investičných akcií.
Vyhradené pruhy možno nájsť v Holandsku či v Česku. Vytváranie spoločných pruhov sa začalo napríklad v Prahe v roku 2009. Dnes tam existujú pruhy, ktoré sú určené výlučne pre autobusy, ďalšie pre autobusy a cyklistov či len pre autobusy a taxíky. Najpočetnejšie je však zastúpený pruh určený pre autobusy, cyklistov a zároveň pre taxíky.