Študenti ukázali, ako jednoducho vylepšiť Obchodnú ulicu

, 01.06.2017 15:15
Obchodná ulica, hrad
Obchodná ulica. Ilustračná snímka. Autor: ,

Bratislavskí vysokoškoláci, ktorí sa po prvý raz zapojili do medzinárodného projektu MUNISS, ukázali, ako efektívne zvýšiť kvalitu života na bratislavskej Obchodnej ulici. Vo svojich projektoch sa sústredili na čistotu, vizuálny smog, zeleň a udržateľnosť či inteligentné riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť komunikáciu medzi mestom a jeho obyvateľmi.

Pomenovať problémy

Architekt Martin Hajduk zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave bol vedúcim jedného z víťazných tímov. Ako vraví, nechceli iba ukazovať prstom, a preto sa sústredili na analýzu problémov, ktoré Obchodná ulica má. „V analýze sme vytkli a možno trochu aj kritizovali mesto za komunikáciu medzi občanmi a magistrátom. Analyzovali sme stratégie, ktoré mesto má a akým spôsobom ich implementuje v prostredí. Z toho vzišli štyri návrhy pre Obchodnú ulicu, Kollárovo námestie, dvory na Obchodnej a Námestie pred hotelom Crowne Plaza. Snažili sme sa ukázať, že zmena sa dá dosiahnuť aj zdola hore, nemusia to byť veľké zásahy, práve naopak. Projekty, ktoré môže podporiť mesto grantami, aktivizujú celkovo územie. Navrhli sme aj etapy a financovanie týchto projektov,“ vysvetlil.

Ich návrh obsahoval relatívne jednoduché kroky, ktoré by zmenili podobu a vnímanie Obchodnej. Napríklad urobiť námestie pri Poštovej ulici viac atraktívnym. Mnohí okoloidúci ho možno ani nevnímajú, keďže plochu zakrývajú rôzne stánky, za ktorými sa zdržiavajú bezdomovci. Prišli aj s ideou veľkej multimediálnej plochy. Tú by mesto mohlo využívať na komunikáciu s občanmi, vysvetľovanie svojich stratégií, ale mohla by slúžiť aj na reklamu. Tým by sa znížil vizuálny smog na ulici. Upozornili aj na Kollárovo námestie, ktoré je v obkľúčení ciest, čím stráca. Stačila by reorganizácia dopravy a vznikla by tak väčšia zóna pre peších.

Zapojiť obyvateľov

Prvé miesto si odniesol aj návrh tímu, ktorého vedúcou bola Monika Šteflovičová, študentka odboru priestorové plánovanie na STU. „Zaoberali sme sa ulicou aj vnútroblokmi. Tam môžeme vytvárať komunitné záhrady, ktoré by si spravovali obyvatelia a zároveň by to bol priestor pre rôzne akcie a relax. Zaoberali sme sa aj Kollárovým námestím a Námestím slobody, kde sme navrhli vytvoriť zóny, ktoré by podporili kreatívny priemysel v súčinnosti s Hurbanovými kasárňami a tiež aby bola obnovená fontána, čím by vznikol priamy kontakt ľudí s vodou,“ vysvetlila.

Vo svojom projekte sa jej tím zaoberal aj udržateľnosťou a odpadmi. Navrhli umiestnenie kompostérov či podzemných kontajnerov, ktoré by zvýšili kvalitu života na Obchodnej.

Schladiť ulicu

Študent Priestorového plánovania STU Martin Gregor a jeho tím získali druhé miesto. Zamerali sme sa na Smart City prvok, teda aplikáciu pre Obchodnú ulicu. Stačí fotoaparátom mobilu nasnímať prevádzku a zobrazia sa vám informácie o otváracích hodinách, jedálnom lístku či recenzie iných návštevníkov. Cieľom bolo zachovať jej obchodného ducha. „Považujeme ju za obchodné centrum v otvorenom verejnom priestore, ktoré má pridanú hodnotu v podobe kultúry a histórie.

Aplikácia by priniesla do územia smart riešenia pre návštevníkov, nájomcov aj obyvateľov,“ opísal. Druhý koncept tohto tímu pozostával zo zelených striech a markíz. „Navrhli sme využitie otvorených priestorov, výklenkov, ktoré nezasahujú do ulice. Tam by mohli byť osadené zelené prvky, ktoré by územie ochladzovali a zároveň by prinášali tieň. Obchodná sa počas leta veľmi prehrieva a vznikajú tam tepelné ostrovy. Cieľom teda bolo znížiť dopad negatívnych klimatických zmien na ulicu,“ dodal.

Keď veci nefungujú, aj keď by mohli

Námestníčka primátora Bratislavy Ľudmila Farkašovská vysvetlila, prečo ako zadanie pre študentov vybrali práve Obchodnú. „Je to srdce Bratislavy. Nepáči sa nám jej stav a vieme, že ho treba riešiť. Je počmáraná, chýba na nej zeleň a mnohé funkcie. Boli sme zvedaví, ako si s tým poradia študenti a zvládli to perfektne. Zostáva už len veriť, že mnohé z ich nápadov bude hlavné mesto zrealizovať aj v praxi,“ dodala.

Koordinátor súťaže Vladimír Ondrejička z STU si myslí, že Bratislava disponuje širokou škálou možností, ktoré však v súčasnosti ako celok nefungujú tak, ako by mohli a ich prínos pre kvalitný život v meste je len čiastočný. „V zmysle metafory Rubikovej kocky môžeme povedať, že hoci sa Bratislava skladá z množstva dielov, ktoré „nehrajú rovnakými farbami“, môžu tvoriť jeden dômyselný a rozumne fungujúci celok,“ uviedol Ondrejička.

Realizovateľné projekty

Podľa garanta projektu Maroša Finku z STU sa vízie, ktoré priniesli študenti, dajú realizovať iba v spolupráci s partnermi. „Či už sú to ekonomickí hráči, obyvatelia, mimovládne organizácie. Pevne verím, že prekročíme rámec samotnej študentskej súťaže,“ dodal.

Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad vidí princíp súťaže aj vo vypočutí si otvorenej kritiky zo strany študentov. „Téma Smart City už prenikla do verejnosti a laici aj odborníci si ju vysvetľujú rôzne. Nejde totiž len o technológie, o čom nás presvedčili obidva bratislavské víťazné návrhy. Presvedčili ná so tom, že „Smart“ znamená riadiť mesto inteligentne, komunikovať s obyvateľmi, brať do úvahy ich názory a zohľadňovať ich pri riešeniach. Zároveň samospráva musí mať dostatok dát, aby mohla ponúkať veľmi inteligentné riešenia,“ dodala.

Študentská súťaž MUNISS

Už 6. ročník medziuniverzitnej študentskej súťaže MUNISS na tému SMART CITY oficiálne spustili 30. novembra 2016 v Brne. Zapojilo sa 6 tímov zo 4 univerzít a 2 krajín. Magistráty Bratislavy a Brna navrhli pre študentov ako súťažné zadanie dve témy a dve lokality, ku ktorým partnerské univerzity vytvorili zmiešané medzinárodné študentské tímy. Ich úlohou bolo navrhnúť vhodné “smart” riešenia na nimi zadané témy v mieste ich pôsobenia, pričom tímy vedené slovenskými lídrami riešili budúce smerovanie rozvoja Obchodnej ulice. České tímy sa venovali Brnianskemu výstavisku.

Na slovenskej strane projekt realizoval Ústav manažmentu STU pod gesciou hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré túto súťaž aj financovalo sumou 15-tisíc eur. Viedeň vystupovala tento rok v pozícii pozorovateľa súťaže, ktorej cieľom bolo prepojiť vzdelávania s praxou a prehĺbiť spoluprácu medzi univerzitami a zároveň susedskými mestami Brnom a Bratislavou. Na budúci rok by sa mohla k projektu pridať aj Viedeň.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Obchodná ulica #Bratislava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk