O niekoľko desaťročí už vraj nikto nebude v dokumentoch hľadať, ako hradby kedysi vyzerali.
Myšlienka nanovo postaviť rožné bašty národnej kultúrnej pamiatky, ktorú budovali v 13. a 14. storočí, ožila s nálezom zaniknutej severozápadnej veže na Františkánskej ulici. Jej zvyšky tu vlani potvrdil geofyzikálny prieskum, nedávno ich odkryli archeológovia.
Súkromný investor už buduje severovýchodnú vežu pri križovatke Hlbokej a Rybníkovej ulice. Mesto by chcelo obnoviť zvyšné tri. „Chceme ich vystavať do plnej výšky. Vieme, ako vyzerali a z akého boli materiálu,“ priblížil hovorca mesta Pavol Tomašovič.
Vežu na Františkánskej ulici by mohla využívať blízka Galéria Jána Koniarka. „Už sme o tom rokovali, galéria by o ňu mala záujem,“ doplnil Tomašovič. Svojho správcu má dnes napríklad bašta pri Bernolákovej bráne. Kompánia trnavských žoldnierov – skupina historického šermu v nej zriadila dobové expozície a pravidelne ju sprístupňuje.
Foto: Pravda, Žaneta Mikulíková
Plošný archeologický výskum na severozápadnej veži robil od 3. do 23. mája bratislavský Mestský ústav ochrany pamiatok pod vedením archeológa Branislava Lesáka. „Našlo sa pri ňom základové murivo zaniknutej veže, ktoré pochádza z polovice 13. storočia,“ ozrejmil riaditeľ ústavu Ivo Štassel.
Zaujímavosťou je, že táto priečelná nárožná veža bola na rozdiel od ostatných troch mierne pootočená. Pravdepodobne to bolo kvôli lepšiemu vykrývaniu priestoru pred hradbami streľbou. „Docielili to tým, že ju umiestnili šikmo alebo bola vysunutá. Vysunutie zrejme nešlo urobiť, preto to riešili jej natočením. Zatiaľ ide len o predpoklad, keďže výskum ešte nie je ukončený," povedal Štassel.
Vybudovaniu nárožných veží bráni stále platná metodika obnovy opevnenia z 80. rokov. „Umožňuje ochranu hradieb len v ich ruinálnom stave, nedovoľuje nám dostavať to, čo by sme mohli,“ dodal trnavský hovorca. „Na túto tému budú s mestom a so širším okruhom odborníkov rokovania v polovici júna,“ reagovala stručne riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriela Kvetanová.
Pamiatkari pritom odobrili výstavbu severovýchodnej rožnej bašty súkromnému investorovi. Rozostavaná veža so želiarskym domčekom sa napája na opravený východný úsek opevnenia pozdĺž Michalskej ulice a uzatvára hradobný systém v lokalite. Zároveň bude tvoriť bránu do historickej časti mesta.
V trojpodlažnej obnovenej veži má byť kaviareň, priestor pre rôzne podujatia a východ na hradby. Súčasťou projektu je aj polyfunkčný objekt, parčík s detským ihriskom a parkovisko. S prácami začala spoločnosť north tower vlani v októbri. V diskusii s pamiatkarmi by sa podľa Tomašoviča malo dohodnúť, ako budú vyzerať ukončenia nárožných veží, aby boli jednotné. „Ideálne by bolo, ak by mali rovnaké ukončenie ako tá, ktorú buduje súkromník,“ uzavrel Tomašovič.