Gelnica sprístupňuje banské podzemie

, 09.06.2017 16:00
Gelnica
Milo Janáč niekedy turistov do štôlne aj sám sprevádza. Autor: ,

V baníckom mestečku Gelnica sa dá opäť fárať. Pod zem sa však už nevydávajú baníci, ale turisti.

Zo zvedavosti, aby spoznali históriu baníctva v tejto lokalite. Gelničania pre nich ešte vlani v auguste sprístupnili štôlňu Jozef a v ďalších mesiacoch ju rozšíria o ďalšie desiatky metrov.

Štôlňa Jozef vznikla pred viac ako tristo rokmi a mala dĺžku 1,7 kilometra. Sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily.

Podľa informácií vedúceho oddelenia kultúry, športu a voľného času na Mestskom úrade v Gelnici Mila Janáča bola jednou z mnohých štôlní, ktoré sa v kopci nad Gelnicou nachádzali.

„Je známe, že Gelnica má veľmi bohatú banícku históriu, ktorá siaha až do 9. storočia, kedy tu bola slovanská osada. Hlavný rozvoj baníctva nastal v 13. storočí, kedy prišli nemeckí kolonisti s lepšou technikou dobývania rudy.Pôvodne sa tu ťažilo zlato, striebro, tie však len krátko, potom najmä meď, železná ruda a sčasti aj ortuť,“ približuje históriu Janáč.

Baníctvo v Gelnici potom prechádzalo rôznymi fázami rozvoja a úpadku. Hlavný ťažobný rozmach nastal od 13. do 15. storočia, po ňom prišiel asi dvestoročný útlm. Od 17. do 19. storočia sa v Gelnici opäť ťažilo vo veľkom.

Podľa Janáča existuje jedna legenda, len nikto nevie, či je pravdivá, že meď z gelnických baní bola použitá aj pri výstavbe lodí, s ktorými Krištof Kolumbus objavil Ameriku. V 20. storočí išlo baníctvo v Gelnici postupne do útlmu a začiatkom 90. rokov minulého storočia do úplnej likvidácie.

Staré tradície ťažby pripomínajú v meste so 6¤200 obyvateľmi v Baníckom múzeu, od ktorého sa náučným chodníkom o histórii baníctva dá dostať aj k štôlni Jozef. "Spomínaná štôlňa slúžila na ťažbu medi a odvodnenie vyššie položených obzorov.

V 70. rokoch minulého storočia sa v nej robila prieskumná ťažba, neskôr bola zavalená," pokračuje Janáč. Asi pred šiestimi rokmi štôlňu vyčistili a v roku 2013 pri vstupe do nej vybudovali portál. Pred dvomi rokmi začali Gelničania pracovať na jej sprístupnení pre turistov.

"Z krajskej organizácie cestovného ruchu v Košiciach sme získali peniaze a za pomoci ľudí z Baníckeho spolku z Gelnice a priateľov z Hnilčíka začali štôlňu pripravovať na účely turizmu.

Sprístupnili sme ju vlani v auguste pri príležitosti stretnutia banských miest, ktoré sa konalo v Gelnici," zdôraznil Janáč. Štôlňa Jozef je momentálne sprístupnená do dĺžky 102 metrov, no čoskoro k nim pribudnú ďalšie.

Janáč hovorí, že získali dotáciu 9 900 eur z programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita, ku ktorej môžu pripočítať aj dotáciu mesta vo výške tisíc eur. „Z týchto peňazí už čoskoro začneme štôlňu Jozef predlžovať. Boli by sme radi, keby sa to podarilo o ďalších sto metrov, za ktorými je podobne dlhý úsek, ktorý je tiež vhodný a bezpečný pre vstup do bane. To by sme už mali sprístupnených tristo metrov,“ povedal Janáč.

Z dotácie, ktorú Gelnica získala, chcú pri vstupe do bane vybudovať aj chatku na uskladnenie výstroja pre turistov a tiež urobiť nový portál, ktorý sa bude podobať na pôvodný. Vlani po otvorení do štôlne zavítalo vyše tisíc turistov a to nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Poľska, Nemecka, Anglicka, dokonca aj Brazílie. Vstupné je jedno euro, deti platia polovicu.

Cez víkendy je na mieste pri vstupe do štôlne k dispozícii sprievodca, počas pracovných dní si záujemcovia môžu vstup do bane objednať cez webovú stránku mesta.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Gelnica #baňa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk