Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
A pred rokmi ho zrejme zabudli zapísať do zoznamu pamiatok. Úrady chybu napravili, hrad je už vyše mesiaca národnou kultúrnou pamiatkou. Rozhodnutie azda odštartuje aj záchranu hradných múrov.
Starhrad, známy aj pod názvom Starý hrad či Varínsky hrad, patrí medzi najstaršie hrady, dokonca je radený medzi najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu na našom území. O tom, že nebol medzi pamiatkami, sa úradníci dozvedeli náhodou pri revízii všetkých kultúrnych pamiatok. Jeho mladší kolega na druhom brehu Váhu – hrad Strečno – je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok od roku 1970. Či sa vtedy na Starhrad zabudlo, alebo tam boli iné problémy, nie je známe.
Na Slovensku je mnoho hradov, ktoré už v minulosti boli opravené alebo sa konzervácii venujú dobrovoľníci. Na Starhrade sa nič nerobilo, už takmer tristo rokov je opustený a chátra. Teraz, keď je pamiatkou pod zvýšenou ochranou, malo by sa robiť niečo pre to, aby sa úplne nerozpadol.
„Je to veľmi pekná lokalita a je veľkou škodou, že je v takom stave, že sa stále iba rozpadá. Aj to, že sa zapísal za národnú kultúrnu pamiatku, umožňuje, aby sa tam začali práce, ktorými sa budú pôvodné muriva sanovať, hradné ruiny postupne konzervovať, a to pomôže jeho záchrane,“ myslí si Martina Magová z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Starhrad vyzerá, akoby držal pokope už len zázrakom. Postupne sa rozpadáva, jeho múry prerastajú náletové dreviny. O hrad sa zaujímali nadšenci, ktorí na ňom chceli robiť záchranné práce už pred dvanástimi rokmi. Narazili však na problémy, nepodarilo sa im zorganizovať spoločné stretnutie s asi ôsmimi potomkami posledných majiteľov hradu Pongrácovcov, aby sa vzájomne dohodli. Snahy o záchranu Starhradu komplikovalo aj to, že nebol vyhlásený za pamiatku. „Bolo to dosť komplikované, nemohli sme tam nič robiť,“ spomína márnu snahu dobrovoľník zo Združenia priateľov Hričovského hradu Jozef Mihálik.
Svoju pomoc a prácu napokon venujú inému hradu v žilinskom regióne – Hričovskému hradu, kde prvú brigádu robili už v roku 2009. O tri roky neskôr sa začal na hrade archeologický prieskum. Dobrovoľníci postupne konzervujú hradné múry, od minulého roka sa Združenie priateľov Hričovského hradu zapojilo do projektu úradu práce, cez ktorý zapojili do prác na hrade päť nezamestnaných.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
„Minulý rok sme opäť robili archeologický výskum, v prednom paláci. Podarilo sa nám nájsť veľké množstvo mincí, asi 40, veľká väčšina z toho sú vlastne falzifikáty približne z obdobia, keď na hrade žil rod Podmanických. Aj v listinách je doložené, že na Hričovskom hrade falšovali mince, že tam bola falšovateľská dielňa,“ zhrnul Mihálik zo Združenia priateľov Hričovského hradu.
O Starhrad sa znovu začali zaujímať ďalší dobrovoľníci z neďalekého Varína, ktorí by chceli vrátiť život medzi hradby. „Na všetkých hradoch v okolí sa robia záchranné práce, akurát na Starhrade sa nedeje nič,“ hovorí Pavol Cvacho zo Združenia na záchranu Starého hradu castrum Warna. V prvom rade sa musia dohodnúť s vlastníkmi hradu. „Predložili sme im nejaké návrhy na prenájom, ak by to nešlo touto cestou, tak im skúsime dať nejaký návrh, že by sme sa dohodli na tom, aby sa tam urobili aspoň niektoré konkrétne práce,“ dodal.
V prvom rade by chceli odstrániť náletovú vegetáciu a potom začať so sanáciou a s konzerváciou hradných múrov. „Korene narušujú múry a tak tá deštrukcia je tam rýchlejšia,“ hovorí Marianna Cvachová zo združenia.
Starhrad sa už raz mal opravovať v 70. rokoch minulého storočia, štát na to vyčlenil aj peniaze. „11 miliónov korún, no konzervácia hradu sa napokon neuskutočnila. Neviem, prečo sa to zastavilo,“ spomenul Cvacho.
Starhrad vidno z hlavnej cesty medzi Vrútkami a Žilinou, v Strečnianskom priesmyku. Je starší ako známejší hrad Strečno. Aj on stojí na brale nad riekou Váh, na jej pravom brehu, nad Domašínskym meandrom, na ktorý je z hradného masívu krásne vidieť. „Hrad je veľmi dobre prístupný, je len päť minút od hradskej cesty, ktorá ide smerom na Chatu pod Suchým,“ vraví Marianna Cvachová. Pôvodne strážny hrad bol postavený pred rokom 1241. Nazýval sa hrad Varín, no keď bol v blízkosti postavený hrad Strečno, zmenilo sa pomenovanie na Starý hrad. Poslednými majiteľmi boli Pongrácovci, ktorí na hrade sídlili až do 16. storočia. Až do polovice 18. storočia tam zostali strážcovia, ktorí robili na hrade aspoň základnú údržbu. Po ich odchode začal chátrať.