Nitrania si pochvaľujú autobusárky, jazdia citlivejšie

Križovatka na Štúrovej ulici v centre Nitry pulzuje poludňajším zhonom, za ktorý by sa nehanbila ani slávna Center Gai v tokijskej štvrti Shibuya.

13.06.2017 16:00
MHD Nitra Foto:
Ilustračné foto.
debata

V čase dopravnej špičky bzučí, rachotí, trúbi aj húka v rôznych zvukových odtieňoch. Asi 15 ľudí vyzerá pred obchodným centrom autobus so správnym číslom na displeji.

Dočkajú sa? V meste totiž chýbajú skúsení vodiči a niektoré linky mestskej hromadnej dopravy tak majú sem-tam výpadok. Vynechané spoje sa týkajú najmä liniek 24 a 32. Nitrianskym vodičom preto prídu vypomôcť kolegovia z iných regiónov.

Autobus číslo 32, na ktorý sa chystáme nasadnúť, preváža cestujúcich medzi sídliskami Diely a Chrenová. Medzi druhou a piatou hodinou popoludní jazdí každých desať minút. Na zastávke čaká do dvadsať ľudí, ich osadenstvo sa každú chvíľu mení. Prevažujú najmä dôchodcovia s nákupnými taškami a školáci, ktorým sa skončilo vyučovanie.

Pani Mária (65) mieri z nákupov domov. Do mestskej časti Zobor ju odvezie číslo 25. „Autobusom chodím skoro každý deň. Zatiaľ sa mi nestalo, že by nešiel,“ hovorí dôchodkyňa. Všíma si, že za volantom sedia aj ženy. Ich jazdu si pochvaľuje. „Raz zabrzdil šofér tak prudko, že som vyletela zo sedadla a udrela som si koleno,“ opisuje nepríjemný zážitok.

Na odvoz domov čaká aj pán Jozef (63). Odkedy má zdravotné problémy, autobus využíva takmer denne. Pohodlne si tak vybaví lekára, nákupy či úradné vybavovačky. Má „v merku“ najmä dva spoje – a tie podľa neho chodia pravidelne. „Ženy sú veľmi dobré šoférky. Jazdia veľmi jemne. Keď však sadne za volant bývalý vodič kamióna, je to hneď poznať. Nejazdí citlivo, nie je zvyknutý na okamžité reakcie v meste,“ hodnotí dôchodca, ktorý roky pracoval v doprave.

Kristiána (15) prezradí školský batoh na chrbte. Autobusom sa dopravuje za vzdelaním. Ani on nemá skúsenosti s tým, že by nejaký spoj vynechal. „Raz sa mi to stalo, ale bolo to dávnejšie,“ spomína. Všíma si skôr samotnú jazdu ako to, či za volantom sedí muž alebo žena, mladší či starší šofér.

Kým sa rozprávame s cestujúcimi, pri zastávke sa vystrieda niekoľko autobusov. Šoférujú ich muži vo veku medzi 40 a 60 rokmi. „Priemerný vek vodičov, ktorí slúžia cestujúcim v Nitre, je 50 rokov,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Arriva Petra Holecz. V súčasnosti chýba na zabezpečenie bežného režimu MHD viac ako dvadsať ľudí. Prvá pomocná sila z iných regiónov, kde spoločnosť pôsobí, príde v polovici júna.

Pred treťou hodinou popoludní pribrzďuje pri chodníku autobus číslo 32. Spoj prichádza podľa cestovného poriadku. Pýtame si základný lístok, s ktorým sa môžeme voziť hodinu. „60-sekundový?“ vtipkuje šofér okolo päťdesiatky, keď preberá drobné.

Najmä v centre sa musia šoféri porátať s niekoľkými neduhmi. Vjazd na zastávku im zvyknú blokovať autá, ktoré niekoho vykladajú alebo vyzdvihujú. Potom sú to nedočkaví vodiči, ktorí aj napriek zapnutej smerovke neumožnia autobusu vyjsť zo stanovišťa.

Keď sa nám podarí dostať cez prehustené križovatky, už to ide ako po masle. Po tretej zastávke opúšťame centrum mesta. Jazda je bezproblémová, cestujúcich postupne ubúda. Automatický systém ohlasuje konečnú, vysadáme na Chrenovej. Celú trasu sme prešli za 13 minút.

Naspäť sa vyberáme autobusom číslo 14. Kolega, tiež asi päťdesiatnik, brzdí trochu prudšie a trhanejšie. Na priechode pustí chodca. Do autobusu ešte stále nastupuje množstvo školákov. Kým cestou na sídlisko preberali príklady z fyziky, teraz je témou španielčina. Málokto si kupuje lístok u vodiča, celý proces urýchľujú čipové kartičky.

Cestou do centra opäť strácame plynulosť. Pred zastávkou na Štefánikovej triede dávajú cestujúci vodičovi znamenie, že chcú vystúpiť. Autobus zastaví, no dvere sa neotvoria a pokračuje ďalej. „Okašľal sa,“ komentuje jeden zo študentov. Na ulici sú dve zastávky vedľa seba a štrnástka zastavuje podľa cestovného poriadku až pri druhej, kde aj vystúpime.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Nitra #MHD