Nepiť, neumývať sa, nepolievať. Podzemná voda v okolí bývalej skládky vo Vrakuni je kontaminovaná

Kvalitu podzemnej vody v časti Bratislavy a okolia podľa ministerstva životného prostredia významne ohrozujú niektoré znečisťujúce látky zo skládky. Kontaminačným mra­kom sú zasiahnuté mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce v blízkosti hlavného mesta ako Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov sú v smere možného šírenia sa znečistenia. Vyplýva to zo záverečnej správy na základe geologického prieskumu z rokov 2014 až 2015. V podzemnej vode identifikovali najmä pesticídy, herbicídy, chlórované uhľovodíky a benzén-toluén-etylbenzén-xylén (BETEX).

Najväčšie riziko predstavuje konzumácia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej v lokalite, pitie podzemnej vody zo studní, jej využívanie na sprchovanie či kúpanie v bazénoch napúšťaných zo studní. „Ide o neželané dedičstvo z čias socializmu. Znečistenie sa šírilo desiatky rokov. No treba povedať, že unikajúce látky v súčasnosti neohrozujú vodárenské zdroje situované na Žitnom ostrove,“ uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák. Podľa jeho slov zákaz využívania vody zo studní platí pre Vrakuňu od roku 2002. Obyvatelia dotknutej oblasti sú informovaní o riziku používať vodu zo studní na pitie a na polievanie. Problém predstavujú nelegálne studne. „Mnohí si ich vyhĺbili bez povolenia a používaním kontaminovanej vody zaniesli túto kontamináciu z hĺbky cca 6 metrov do pôdy,“ dodal Ferenčák.

Vrakunčania o probléme vedia

Problém sa najviac dotýka práve Vrakune, kde sa skládka nachádza. Hovorca mestskej časti Tomáš Zajac uviedol, že obyvateľov na problém pravidelne upozorňujú cez všetky dostupné kanály, od stretnutí s občanmi, cez úradnú tabuľu, miestne noviny až po sociálne siete. Ľudia o zlom stave podzemnej vody vedia a čakajú na začiatok sanácie skládky.

Vedúci referátu životného prostredia, odpadového a cestného hospodárstva mestskej časti Podunajské Biskupice Eduard Vandriak uviedol, že podľa máp kontaminácie, ktoré im rezort poslal, by sa zastavaného územia Biskupíc kontaminácia nemala týkať. Podľa jeho slov sa na problém za uplynulé roky informovali len jeden či dvaja obyvatelia.

Podľa hovorkyne Ružinova Marianny Šebovej dostali list z ministerstva aj z Úradu verejného zdravotníctva, ktorý zverejnili na webovej stránke mestskej časti. Ružinovčania podľa jej slov o probléme vedia, úrad s otázkami či obavami nekontaktovali. Regionálny úrad verejného zdravotníctva ľudí zároveň vyzýva, aby na pitie, osobnú hygienu či kúpanie používali iba pitnú vodu z verejného vodovodu, ktorá je kontrolovaná a preukázateľne vyhovuje požiadavkám.

V Dunajskej Lužnej nezaznamenali zníženie kvality vody. Podľa starostu Štefana Jurčíka sa z času na čas niekto z občanov zastaví informovať. „Podporujeme likvidáciu skládky, ktorá funguje ako časovaná bomba v súvislosti s podzemnou vodou a ohrozením zásobárne vody na Žitnom ostrove,“ uviedol Jurčík.

Starosta Mosta pri Bratislave František Mastný je presvedčený o tom, že dotknuté obce a mestské časti musia spolupracovať. Na vlastné náklady obec nechá odobrať vzorky vody a analyzovať ich s cieľom zistiť aktuálne hodnoty.

Obyvateľov informovali aj v Rovinke. Ich zvýšený záujem či obavy zatiaľ nezaznamenali.

So sanáciou by sa mohlo začať na budúci rok

Zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže prevzalo ministerstvo životného prostredia na základe uznesenia vlády koncom minulého roka. Rezort vlani zabezpečil vypracovanie projektu sanácie a jeho posúdenie nezávislými oponentmi. „V súčasnosti má envirorezort vypracovaný Plán prác, čaká na jeho schválenie a vydanie rozhodnutia Okresným úradom Bratislava. Vyhlásené je verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Je veľmi ťažké určiť priebeh verejného obstarávania. No so sanáciou by sa mohlo začať budúci rok,“ uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.

Na sanáciu skládky ministerstvo vybralo najrýchlejšiu a najlacnejšiu metódu – enkapsuláciu. Okolo obsahu skládky vznikne teda kapsula, ktorá zastaví prenikanie toxínov smerom k Žitnému ostrovu, aj keď problém definitívne nevyrieši. „Ide o zhruba 2 kilometre dlhú, 22 metrov hlbokú a 80 centimetrov širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky,“ informoval Ferenčák. Spodok kapsuly bude tvoriť nepriepustné ílovité podložie. Náklady sa odhadujú na vyše 30 miliónov eur.