Rúbanie stromov ničí vzácne hlucháne

, 15.06.2017 13:00
Ochranár, Jerguš Tesár
Ochranár Jerguš Tesák upozorňuje kompetentných, že ťažba dreva vypudí z tejto lokality vzácne hlucháne hôrne. Autor: ,

Masívna ťažba dreva v Chránenom vtáčom území Stolica, ktoré je súčasťou Stolických vrchov, ohrozuje populáciu hlucháňa hôrneho. Vtáka, ktorý sa na Slovensku za posledných štyridsať rokov zaradil medzi silne ohrozené druhy.

Veľkosť jeho populácie klesla za spomínaný časový úsek o viac ako 70 percent. Hlucháňa už ťažko nájsť v Strážovských vrchoch, na Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove, na Branisku a v Javorníkoch, kde predtým žil. Zaradia sa na tento čierny zoznam aj Stolické vrchy?

Prechádzka po chrbte Stolických vrchov na rozhraní okresov Rožňava, Revúca a Brezno musí bolieť nielen ochranárov, ale každého milovníka prírody. Lesné cesty sú vrúbené haldami vyťaženého dreva, ktoré čaká na odvoz najmä do zahraničia. Ďalšie stromy v lesoch nad Rejdovou, Čiernou Lehotou, Slavošovcami a ďalšími obcami ťažba ešte len čaká.

Súkromná spoločnosť s majiteľom z Rakúska, miestne urbáre, poľnohospodárske družstvá, ale aj ďalší (štátni) vlastníci lesnej pôdy tu ťažia vo veľkom. Nie však nelegálne. V rámci tzv. náhodnej ťažby likvidujú z lesa kalamitné drevo a stromy napadnuté lykožrútom. Je ich však toľko, že po nich zostávajú holoruby.

Miestni obyvatelia, ale aj ochranári prírody už bijú na poplach. Ak sa neprijmú opatrenia a ťažba sa nezredukuje, odnesie si to príroda, živočíchy aj ľudia. Lesy prestanú plniť funkcie akejsi špongie či zachytávača vody a tá bude čoraz častejšie zaplavovať po búrkach obce v okolí.

Zmizne hlucháň zo Stolických vrchov?

Doktorand Prírodovedeckej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale aj ekológ, strážca prírody a člen Občianskeho združenia Prales Jerguš Tesák však upozorňuje aj na priamu hrozbu, ktorej čelia v súvislosti s výrubom hlucháne hôrne.

„Žije tu významná populácia hlucháňov hôrnych, ktorá je aj z genetického hľadiska kľúčová pre existenciu v súčasnosti najvýchodnejšej populácie u nás vo Volovských vrchoch. Ak by v dôsledku výrubu zanikla, čo hrozí, ohrozené budú aj populácie hlucháňov v Nízkych Tatrách a na Muránskej planine,“ zdôrazňuje Tesák.

Podľa odborníka na hlucháne Martina Mikuláša žilo ešte pri sčítaní v roku 1972 na území Slovenska 3 697 jedincov, v roku 2000 ich už bolo len 1 612. Ich počet redukuje predovšetkým ťažba dreva v lesoch. V súčasnosti sa ich počet odhaduje na 660 až 880.

V oblasti Chráneného vtáčieho územia Muránska planina – Stolica žilo podľa odhadu Tesáka pred niekoľkými rokmi okolo osemdesiat jedincov, z toho na Stolici asi tridsať. V súčasnosti sa podľa jeho názoru tento počet ešte scvrkol.

Čo sa s vtákom, ktorého charakterizuje tokanie, stane, ak ťažba dreva bude pokračovať v súčasnom tempe, nie je podľa ekológa ťažké uhádnuť. Hlucháň hôrny zo Stolických vrchov zmizne nadobro. „Hlucháň hôrny pritom patrí medzi ikonické druhy živočíšstva, na zemi žije od ľadovej doby. Vyvstáva teda otázka, či práve naša generácia bude tou, za čias ktorej sa tento vtáčí druh podarilo vyhladiť,“ zamýšľa sa ďalej Tesák.

Ťažba dreva, ktorá hlucháne likvidovala aj v iných lokalitách, vážne narušuje ich biotopy aj v Stolici. Je možné v chránenom vtáčom území takto hospodáriť? Vedúci pozemkového a lesného odboru na Okresnom úrade v Rožňave Róbert Zdechovan konštatuje, že subjekty, ktoré tam ťažia, nerobia nič nelegálne.

Povolenie na ťažbu im vydáva odborný lesný hospodár. „V našej časti územia ťažia tri subjekty. Robia tak v druhom stupni ochrany, kde nie sú žiadne obmedzenia na výkon náhodnej ťažby. Vlastne si len plnia povinnosti vyplývajúce zo zákona, podľa ktorého sú povinné spracovať z lesa kalamitné drevo,“ vysvetľuje Zdechovan.

Treba hospodáriť s citom

K subjektom, ktoré na Stolici ťažia, patria aj Lesy SR, š.¤p. Podľa hovorcu Mariána Nosáľa ťažia v súlade s platnou legislatívou a s obmedzením ťažby neuvažujú. „Pracujeme s viacerými obmedzeniami zo strany ochrany prírody, najnovšie so zákazom postrekov napadnutej drevnej hmoty na odvozných miestach, čo spôsobuje ďalšie množenie lykožrútov a znemožňovanie obnovy lesa,“ podčiarkol Nosáľ.

Ochranári súhlasia s tým, že naša legislatíva ťažbu v lese v oblasti Stolice povoľuje. Navyše nejde o plánovanú, ale o náhodnú ťažbu a ťaží sa kalamitné a lykožrútom napadnuté drevo. "Vynára sa tu však otázka, čo by malo mať v tomto prípade vyššiu váhu.

Ťažba kalamitného a lykožrútom napadnutého dreva alebo ochrana vzácneho živočíšstva, ktoré obýva toto chránené územie? Keďže sa nachádzame v chránenom vtáčom území, ktoré je zaradené do európskej siete Natura 2000, tak podľa mňa by mala mať vyššiu váhu nie ťažba, a teda ekonomika, ale ochrana ohrozených druhov živočíšstva," myslí si Tesák.

Stolické vrchy sa po masívnej ťažbe menia na...
Stolické vrchy sa po masívnej ťažbe menia na holoruby. Autor: ARCHÍV OZ PRALES

Ochranári poukazujú na to, že Slovensko vyhlásilo toto územie za chránené za účelom ochrany biotopov a živočíšstva, aby zabezpečilo podmienky na ich prežitie a rozmnožovanie. Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica bolo vyhlásené v roku 2009 vyhláškou ministerstva životného prostredia. Slovensko patrí k trom krajinám Európskej únie s najväčším podielom chránených vtáčích území. Tak to podľa ochranárov vyzerá na papieri. Realita je však iná.

Ján Krištofory z Lesoochranárskeho združenia VLK hovorí, že nielen v Stolici, ale aj na iných územiach mu chýba citlivosť pri hospodárení v lesoch. „V tejto súvislosti sme pred rokom podávali podnety na päť okresných úradov, boli to podnety na ochranu biotopov hlucháňa, no bezvýsledne. Zatiaľ sme na ne nedostali žiadne ohlasy,“ podčiarkol Krištofory.

Ako teda ochrániť populáciu hlucháňa v Stolici? Podľa Tesáka by bolo riešením vytvorenie bezzásahových zón v lese, kde by sa ťažiť nemohlo, pretože tých, kde sa zasahovalo veľkoplošne, je až neúmerne veľa. Čiastočné zvrátenie tohto stavu je možné dosiahnuť aj prostredníctvom finančných náhrad pre neštátnych vlastníkov, ktoré im prefinancuje štát v prípade zabezpečenia ochrany lesov – biotopov pre hlucháňa, kde by bola ťažba vylúčená.

Hlucháň hôrny je podľa jeho slov schopný prežiť v rôznych štádiách prírodného lesa. Na Slovensku je viazaný najmä na staré smrekové lesy v nadmorskej výške 1 000 až 1 500 metrov. Ideálny pre neho nie je hustý les, pretože ako ťažký vták potrebuje priestor na rozlet. Neprekážajú mu malé hospodárske zásahy do lesa, veľké už áno.

Ako zvrátiť zlú situáciu?

Ochrancovia prírody hovoria, že v spolupráci so Štátnou ochranou prírody chystajú postupy na zvrat v situácii, aká sa deje na Stolických vrchoch. Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák potvrdil, že ministerstvo v súčasnosti pripravuje v spolupráci s ochranármi, vlastníkmi lesov aj rezortom pôdohospodárstva programy starostlivosti o chránené vtáčie územia, vrátane CHVÚ Muránska planina – Stolica.

„Ide o súbor konkrétnych opatrení, ktorými chceme dosiahnuť nárast populácie chránených živočíchov, napríklad uplatňovaním osobitného režimu obhospodarovania v lesoch. Návrh Programu starostlivosti o CHVÚ Muránska planina – Stolica je vypracovaný a aktuálne je v procese predrokovania s dotknutými subjektmi. Po ukončení predrokovania bude predložený do schvaľovacieho procesu ministerstva,“ vysvetľuje Ferenčák.

Štátna ochrana prírody cez riaditeľku Národného parku Muránska Planina Janu Šmídtovú vysvetľuje, prečo k súčasnej situácii v Stolických vrchoch došlo. Kalamitu na Stolici spôsobila podľa nej ešte veterná smršť z roku 2014. Tá sa vzhľadom na veľkú plochu nestihla spracovať včas, čím došlo k rozšíreniu lykožrúta nielen do masívu Stolice, ale aj Kohúta.

„V dôsledku asanačnej ťažby preto naozaj dochádza k ohrozeniu biotopov hlucháňa hôrneho a môže dôjsť k jeho úplnému vymiznutiu. Správa NP Muránska planina zorganizovala 10. apríla 2017 neformálne stretnutie so subjektmi vykonávajúcimi lesoochranársku činnosť najmä v oblasti Stolice a Kohúta, kde upozornila na vážnosť situácie a pokúšala sa hľadať spoločné riešenia, ako zosúladiť lesohospodársku činnosť v oblasti Stolice a Kohúta tak, aby sa zachovali aj podmienky prežitia a rozmnožovania hlucháňa hôrneho,“ uviedla Šmídtová.

Obmedzenie alebo zakázanie ťažby dreva na tomto území má však podľa nej aj druhú stranu mince a Štátna ochrana prírody stojí pred vážnym rozhodnutím. Zákaz alebo obmedzenie asanačnej ťažby v masíve Stolice síce poskytne šancu na prežitie hlucháňa hôrneho, ale v dôsledku tohto rozhodnutia môže dôjsť k ešte výraznejšej gradácii podkôrneho hmyzu, ktorý môže napadnúť ďalšie porasty.

„Záchrana hlucháňa hôrneho nielen v tomto území, ale na celom Slovensku preto nebude možná bez vzájomnej spolupráce všetkých zúčastnených, rezortu životného prostredia aj pôdohospodárstva,“ dodala Šmídtová.

Ochranári a strážcovia prírody, ktorým záleží na budúcnosti hlucháňa hôrneho, však upozorňujú, že tu už ide aj o čas. Ak sa opatrenia neprijmú čo najskôr, je reálne, že ťažba dreva hlucháňa hôrneho z územia Stolice vypudí nadobro. Pri súčasnom tempe ťažby tu už podľa názoru Tesáka o dva roky nemusí žiť žiadny hlucháň. A potom už bude na prijatie opatrení naozaj neskoro.

Hlucháň hôrny

Hlucháň hôrny sa v Stolických vrchoch stal...
Hlucháň hôrny sa v Stolických vrchoch stal ohrozeným živočíšnym druhom. Autor: ARCHÍV OZ PRALES

Hlucháň hôrny je najväčší vták z čeľade bažantovité. Po väčšine roka žije skryto a samotársky v miestach, kde nie je rušený prítomnosťou človeka. Potrebuje vhodný životný priestor s rozlohou až 30 štvorcových kilometrov. Obýva slnečné, zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním. Živý sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami. Dospelý samec meria až 60 cm, samica je asi o 10 cm menšia. V prírode je charakteristický tokaním.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výrub stromov #výrub lesov #Stolické vrchy #ochranári #hlucháne
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk