Nitriansky archeopark vracia čas do Veľkej Moravy

, 06.07.2017 15:00
archeológovia,
Šéf nitrianskych archeológov Matej Ruttkay (vľavo) vkladá spolu s doktorandom do hrnčiarskej pece kópiu keramiky z bronzovej doby. Autor: ,

Repliky slovanských obydlí, chlebovej či hrnčiarskej pece. V areáli bývalých vojenských kasární v Nitre sa rozrastá osada, ktorá vráti návštevníkov o niekoľko storočí do minulosti. Do čias vlády veľkomoravských panovníkov.

Bývalé kasárne sa nachádzajú na Martinskom vrchu, ktorý je významnou archeologickou lokalitou. V 60. rokoch 20. storočia tu nitrianski archeológovia preskúmali zaniknutú veľkomoravskú osadu z 9. až 10. storočia. Aj to bol dôvod, prečo práve na tomto mieste vytvorili jej repliku. Archeopark zatiaľ nie je bežne prístupný. Otvárajú ho najmä v lete so sprievodnými zážitkovými workshopmi.

Osadu z obdobia Veľkej Moravy dnes tvoria tri slovanské obydlia, ktoré svojpomocne vybudovali samotní archeológovia. Príbytky majú charakter zemníc. „Nie sú však do zeme zahĺbené úplne, ako si to mnohí myslia, ale len 40 až 70 centimetrov,“ vysvetlil riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.

Na strechu použili trstinu, ktorá bola vtedy najčastejším materiálom. „Aj v archeologických nálezoch nachádzame zvyšky takéhoto riešenia strechy, ale nemôžeme vylúčiť ani iné materiály. Trstinu sme zvolili aj preto, že sa lepšie udržiava a má tiež oveľa vyššiu životnosť,“ dodal Ruttkay.

Dva najstaršie domy majú zrubovú nadzemnú konštrukciu. Najnovšia zemnica, ktorá je tesne pred dokončením, bude mať hlinené steny. Na prútené vypletanie medzi stĺpovou konštrukciou pôjde ešte hlinený výmaz.

Počas leta chcú začať budovať štvrtý dom, no od svojich predchodcov sa bude líšiť. „Chceli by sme ho stavať s použitím dávnych nástrojov a technologických postupov. Pri doterajších príbytkoch sme si pomohli napríklad modernou pílou,“ poznamenal archeológ.

Charakteristickým znakom slovanských obydlí je kamenná pec v rohu, ktorá sa používala najmä v zime na vyhriatie príbytku. Niekedy ju dopĺňala hlinená chlebová pec, kde sa najmä strava pripravovala efektívnejšie. V lete sa varilo skôr vonku na otvorenom ohni. Dve kamenné pece a jedna hlinená chlebová pec sú súčasťou dvoch najstarších zemníc.

Veľkomoravská osada je len jednou časťou archeoparku. V budúcnosti tu plánujú vybudovať osadu prvých roľníkov z mladšej kamennej doby (asi 5 000 pred naším letopočtom), keltskú osadu (4. až 1. storočie pre naším letopočtom) a možno aj germánsku osadu (3. až 4. storočie nášho letopočtu).

„V rámci archeoparku pôjde o samostatné celky, aby sa navzájom jednotlivé obdobia nekrížili,“ povedal Ruttkay. Každá osada bude podľa riaditeľa ústavu zameraná na inovácie, ktoré sú s danou dobou spojené. Neďaleko veľkomoravskej osady pripravujú archeológovia pestovateľské políčka, na ktorých chcú demonštrovať, čo a akým spôsobom pestovali obyvatelia jednotlivých osád, ktoré tu budú mať zastúpenie.

Archeopark otvorili v roku 2015, keď verejnosti prezentovali základy jedného z najstarších kostolov na Slovensku  – Kostola svätého Martina. „Ide o predrománsku stavbu. Vieme, že vznikol pred 11. storočím nášho letopočtu, presnejšie datovanie však nepoznáme,“ priblížil riaditeľ. Dnes je pôdorys kostolíka naznačený v mierne vyvýšenej podobe.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#archeopark #Nitra #Veľká Morava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk