Bratislava dramaticky starne. V roku 2050 budú takmer tretinu obyvateľov tvoriť seniori

Bratislava bude v polovici tohto storočia patriť k najstarším mestským populáciám v rámci Slovenska, ale aj širšieho stredoeurópskeho priestoru. Počet seniorov sa výrazne zvýši a naopak podiel produktívneho obyvateľstva značne klesne. Vyplýva to zo záverov Štúdie demografického potenciálu Bratislavy do roku 2050. Pre hlavné mesto ju vypracovalo Výskumné demografické centrum pri Infostate.

10.07.2017 16:30
dôchodcovia, seniori, jedlo, obed, večera, hostina Foto:
Ilustračné foto.
debata (8)

Prognóza je podľa autorov štúdie v zásade optimistická – mesto by malo naďalej ťažiť z migrácie, mal by sa zvyšovať počet detí narodených jednej matke a tiež by sa mal zvyšovať vek pri úmrtí. Bratislava však napriek tomu bude čeliť demografickému starnutiu a prirodzenému, neskôr i celkovému úbytku obyvateľstva. Podľa prognózy počet ľudí nad 65 rokov bude v roku 2050 takmer dvojnásobný a seniori budú tvoriť až 30 percent obyvateľov Bratislavy. Výrazne sa tiež zvýši počet starých ľudí nad 80 rokov a podľa štúdie dosiahne podiel tejto vekovej kategórie až 8 percent.

Starostlivosť o seniorov

Zo záverov správy vyplýva, že odpoveďou na prezentované demografické údaje môže byť len ďalší nárast opatrovateľských služieb v prirodzenom prostredí seniora – mestské časti a zriaďovanie „kamenných“ zariadení pre seniorov, či zariadení opatrovateľskej služby. O počte a umiestnení takýchto zariadení v hlavnom meste rozhodne Komunitný plán sociálnych služieb, ktorý by mal reflektovať demografické údaje. Začínajú sa prípravné práce na jeho realizáciu a platiť by mal od roku 2019.

Hlavné mesto je v súčasnosti zriaďovateľom siedmich zariadení pre seniorov (1 071 lôžok), troch zariadení opatrovateľskej služby (80 lôžok) a jedného denného stacionára (8 miest) s celkovou kapacitou 1 159 miest. V zoznamoch čakateľov je zapísaných ďalších viac ako 700 seniorov.

Bratislave chýbajú kompetencie a peniaze

Oficiálna štatistická evidencia a tiež táto prognóza sa zakladajú na trvalom pobyte osôb. Podľa autorov štúdie niet pochýb o tom, že sa istá časť obyvateľov nesčítala a v Bratislave žije podstatne viac ako 411-tisíc obyvateľov. Podľa posledných údajov Market Locatora z mobilných telefónov, ktoré nocujú v hlavnom meste, je to skoro 700-tisíc ľudí. Podľa primátora Iva Nesrovnala ide o ročný rozdiel na podielových daniach do 40 miliónov eur.

Podľa neho je kľúčom na to, ako pritiahnuť mladých ľudí do mesta, výstavba nájomných bytov. „Mesto nevie stavať nájomné byty, lebo nemá stavebný úrad. Mestským častiam sú zase bližšie záujmy lokálnej komunity ako Bratislavy. To je aj výsledok dvojročnej agónie, ktorú tu máme v súvislosti s výstavbou náhradných nájomných bytov,“ povedal Nesrovnal.

Rovnakú nekoncepčnosť vidí aj v oblasti sociálnych služieb či školstva, kde existuje súbežne niekoľko systémov. Napríklad hlavné mesto má kompetencie len v prípade základných umeleckých škôl a centier voľného času. Zriaďovateľmi ďalších typov škôl sú mestské časti, župy či štát.

Nesrovnal zdôraznil, že Bratislava má generely školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb či dopravy. „My vieme, kde sa aké obyvateľstvo koncentruje a čo tam je treba. Ale mnohé zariadenia stoja napríklad na súkromných pozemkoch,“ uviedol Nesrovnal. Mesto podľa jeho slov musí začať kupovať pozemky, aby vedelo zabezpečiť pre obyvateľov potrebnú infraštruktúru a sieť služieb. Tu sa dostáva k otázke financovania hlavného mesta. „Bratislava má rozpočet nižší ako krajské mesto Brno,“ konštatoval Nesrovnal.

Vízia Bratislava 2050

Štúdia demografického potenciálu je jedným z východiskových materiálov pre Územnú prognózu rozvoja Bratislavy. Ide o víziu smerovania mesta pod pracovným názvom Bratislava 2050 a s tým súvisiacu stratégiu, ako túto víziu realizovať. Podľa primátora Nesrovnala je aj plánovanie jednou z oblastí, kde Bratislave chýbajú koncepčné materiály vo všetkých oblastiach – od školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, cez šport až po dopravu. Hlavným cieľom je preto získať územnoplánovací podklad so zameraním na dlhodobý rozvoj Bratislavy ako jadrového mesta metropolitného regiónu a špecifického centra plniaceho funkcie hlavného mesta štátu. Územná prognóza overí potenciál rozvoja mesta a bude základným podkladom pre spracovanie nového územného plánu. Kedy by mohol byť realitou, primátor nespresnil.

Na zvládnutie dôsledkov demografického vývoja je potrebné mať dlhodobú stratégiu územného rozvoja a na úrovni mesta prijať a realizovať s dostatočným predstihom konkrétne opatrenia. Podľa záverov štúdie je „v územnoplánovacom procese nevyhnutné brať do úvahy a riešiť nárast avizovaných potrieb v oblasti infraštruktúry a služieb, najmä špeciálnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Aktuálne výzvy predstavujú aj v štúdii uvádzané možnosti manažovania populačného vývoja – kvalita bývania, zlepšenie dopravy, „family-friendly“ opatrenia, ekologizácia a podobne".

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #starnutie