Už v roku 2012 karloveské zastupiteľstvo iniciovalo obstarávanie územného plánu zóny, teda detailnejšie rozpracovanie územného plánu, ktoré zároveň umožňuje jej prísnejšiu reguláciu. Ide o oblasť ohraničenú nadjazdmi na most Lafranconi, Botanickou ulicou, Dunajom a Čiernym potokom.
„Stavebná uzávera je dočasné opatrenie v zmysle stavebného zákona, keď sa obmedzuje stavebná činnosť v oblasti, kým nevznikne územný plán zóny, ktorý ju zareguluje,“ vysvetlila starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová s tým, že regulácia je kompetenciou a úlohou mestskej časti.
Snahy o stavebnú uzáveru
Spomínanú stavebnú uzáveru pre zátoku Okresný úrad Bratislava zrušil. O tri roky už súčasné vedenie mestskej časti preto iniciovalo ďalšie konanie o jej vyhlásení. Ani tento raz však nepochodili. Okresný úrad konal rovnako a v máji 2016 uzáveru zrušil.
„Nemohli sme sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol a preto sme sa obrátili na prokuratúru, aby preskúmala postup úradu v tejto veci. Krajská prokuratúra vyhodnotila, že náš postup bol zákonný, dodržali sme všetky vyhlášky a predpisy pri konaní o stavebnej uzávere, ale naopak, konanie okresného úradu označila za nezákonné. Preto podala protest proti jeho rozhodnutiu o zrušení stavebnej uzávery. Okresný úrad predložil protest prokurátorky spolu s napadnutým rozhodnutím a ďalším materiálom na rozhodnutie Ministerstvu dopravy a výstavby. To protestu prokuratúry nevyhovelo,“ opísala priebeh udalostí starostka Čahojová.
Mestská časť sa s výkladom okresného úradu nestotožnila a podala voči nemu tzv. rozklad. Ten podala aj Krajská prokuratúra voči rozhodnutiu ministerstva. Celá problematika skončila na stole ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka. Podľa hovorkyne rezortu Karolíny Duckej sa prípadom zaoberá rozkladová komisia a ministerstvo rozhodne v tomto prípade v zákonnej lehote.
Poučili sa z minulosti
Stavebnú uzáveru považuje mestská časť za nevyhnutnú, keďže už v minulosti sa podľa Čahojovej stretli s pokusmi o narušenie regulatívov, ktoré platia. „Spomeniem projekt s názvom Karloveské rameno 3, ktorý sa zatiaľ nerealizoval a to potom, keď vtedajší primátor Ftáčnik zrušil záväzné stanovisko k tejto investícii. Ďalej spomeniem prestavbu oddychovo-rekreačného zariadenia, bývalý Paddler, ktorú sa už zastaviť nepodarilo. Podľa nášho názoru je to obytná budova, ktorá sem nepatrí,“ dodala Čahojová. Podľa jej slov úradníci v prípade zrušenia uzávery znemožnili mestskej časti vykonávať svoju regulačnú funkciu, keď vyhoveli vlastníkom pozemkov a ich súkromným záujmom.
„Dôvody, ktoré uvádza či okresný úrad alebo Sekcia výstavby Ministerstva dopravy a výstavby, možno označiť za ťažko vyfabrikované až iracionálne. Napríklad ministerstvo na nevyhovenie protestu prokurátora uvádza vlastnícke vzťahy, právo vlastníka na využitie svojho pozemku. My si myslíme, že individuálne práva nemôžu byť nadradené nad verejný záujem. V tomto prípade je to ochrana širších vzťahov, ochrana prírody, športovcov,“ dodala Čahojová.
Ďalšou námietkou z ministerstva podľa jej slov bolo, aby mestská časť preukázala, aké stavebné činnosti ohrozujú Karloveskú zátoku. „No, keby ju už ohrozovali, znamenalo by to, že na stavebný úrad prišiel konkrétny projekt a to je už neskoro riešiť územný plán zóny či uzáveru,“ dodala. „Keď vidíme, čo sa stalo pár metrov odtiaľto na nábreží s PKO a pozemkami a s tým, ako mesto prišlo o svoju územnoplánovaciu funkciu v prospech vlastníka pod hrozbou sankcií, tak nechcem, aby niečo také sa stalo aj u nás,“ uzavrela. Podľa starostky ide o precedens voči snahám mestských častí regulovať svoje územie a brehy Dunaja sú v centre pozornosti. Starostka ministra listom požiadala aj o osobné stretnutie.
Karloveská zátoka
Pôvodný vlastník pozemkov, gróf Lanfranconi, ich daroval mestu Bratislava na účely športu a rekreácie.
Dnes je Karloveská zátoka príjemným protikladom ruchu hlavného mesta. „Sme v bezprostrednej blízkosti centra. Vystúpite z električky, prejdete pár metrov a môžete si zaplávať v Dunaji, ísť sa člnkovať alebo sa iným spôsobom rekreovať,“ uviedol karloveský poslanec a ochranár Jaromír Šíbl. V zátoke sa zachovali prirodzené brehy so štrkovými plážami a lužnými lesmi, ktoré predstavujú významné biotopy pre mnohé vzácne druhy živočíchov ako kormorány, volavky, rybáriky, orliaky morské, ale aj bobor. „Súčasné využitie zátoky pre šport a rekreáciu pritom nie je v rozpore s ochranou prírody a chceme to tak zachovať aj do budúcnosti,“ dodal ochranár.
Karloveské rameno je súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy. „Pokiaľ ide o záujmy developerov postaviť tu niečo, čo sem nepatrí, štátni úradníci im vychádzajú v ústrety. Pokiaľ ide o záujem občanov chrániť a zveľadiť prírodu, vymýšľajú všelijaké argumenty, ako sa to nedá a prečo sa to nedá. Okresný úrad nevyhlásil v Bratislave za uplynulé roky jediné chránené územie. A to neznamená, že by neboli návrhy alebo by príroda nepotrebovala väčšiu ochranu. Jednoducho, nie je záujem. Spomeniem len návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko,“ dodal Jaromír Šíbl.
„Developerom sa podarilo v oblasti, ktorá je územným plánom definovaná primárne na šport a rekreáciu, postaviť opachy, ktoré slúžia iba na zvyšovanie ich ziskov. To je ich prirodzená vlastnosť, že sa ich snažia maximalizovať. Ale mali by existovať nejaké kontrolné mechanizmy na úrovni samosprávy, ministerstiev, ktoré im v tom v takýchto prírodne vzácnych lokalitách zabránia alebo obmedzia. Tieto však zlyhali a preto je istá časť Karloveskej zátoky nenávratne zdevastovaná,“ dodal komunálny poslanec a ochranár.