Keď archeológovia odkrývali na južnom konci pešej zóny zvyšky takzvanej Dolnej brány, pristavovali sa pri nich zvedaví okoloidúci. „Priviedlo ma to k myšlienke zapojiť do vykopávok aj verejnosť,“ hovorí archeológ Erik Hrnčiarik z Trnavskej univerzity. Šanca sa ponúkla pri výskume pozostatkov mestského lazaretu, ktorý na kalvárii prebieha od začiatku júla. Objednalo si ho mesto pred plánovanou rekonštrukciou parku.
Zapoja verejnosť?
Na výzvu zatiaľ reagovali piati dobrovoľníci. „Rovnako ako našim študentom by sme im vysvetlili, čo v zemi hľadáme alebo, naopak, nehľadáme, ako vyberať nálezy či dokumentovať archeologické lokality,“ približuje Hrnčiarik, ktorý vedie výskum na kalvárii.
Či sa však do prác budú môcť zapojiť aj dobrovoľníci, je zatiaľ otázne. Nápad otvoriť výskum verejnosti prišiel podľa hovorcu mesta Pavla Tomašoviča až po skončení súťaže. „Otázka je, či túto možnosť nezapracovať do samotnej súťaže, aby to neskôr nebolo napadnuté,“ vysvetľuje Tomašovič.
Samotná myšlienka je podľa neho dobrá, treba to však ošetriť z administratívnej stránky. „Určite s tým chceme pracovať. Ak to nebude možné teraz, budeme hľadať spôsob, ako to umožniť pri budúcich výskumoch,“ dopĺňa hovorca mesta.
Mestský špitálik zo 17. storočia
Študenti Trnavskej univerzity pod vedením Hrnčiarika skúmajú na kalvárii plochu s rozlohou približne 10×50 metrov, kde vykopali niekoľko sondážnych jám. Keďže lazaret zanikol až v roku 1950, nebolo ťažké ho lokalizovať. Archeológom mohli archívne dokumenty a vlaňajší georadarový prieskum.
Najstaršia zmienka o lazarete známom tiež ako špitálik pochádza zo 17. storočia. Plnil funkciu mestského sociálneho a zdravotníckeho zariadenia. „Nestarali sa tu len o obyvateľov mesta, ale aj o chorých pocestných či žobrákov,“ rozpráva archeológ. V čase moru či cholery tu boli umiestení nakazení pacienti, fungoval tak ako karanténa. V jeho susedstve sa v minulosti nachádzal aj cintorín.
„V istom období sa o lazaret starala lekárska fakulta pôvodnej Trnavskej univerzity. Jej študenti v ňom vykonávali svoju prax. Neskôr sa dostal do starostlivosti rádových sestier – vincentiek,“ hovorí vedúci archeológ.
Pôdorys zaniknutého špitálika, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, má tvar slíža. Ťahal sa popri obchodnej ceste nazývanej Česká. Smerom od mesta sa začínal kaplnkou sv. Fabiána a Šebastiána. „Podarilo sa nám odkryť jej relatívne dobre zachovaný interiér. Našli sme tu kvalitne zachovanú podlahu, ktorá je v jednej časti zdobená mramorovými dekoráciami,“ opisuje Hrnčiarik.
O pár metrov ďalej objavili schody smerom k potoku Trnávka. „Pochádzajú z prestavby lazaretu v polovici 18. storočia. Personál lazaretu nimi schádzal k Trnávke, aby v nej opral špinavé odevy či bielizeň,“ približuje vedúci výskumu.
Murivá niekdajšieho špitálu sa nezachovali. „Po jeho zániku ľudia rozobrali všetky kvalitné tehly, zostali tu v podstate len základy,“ vysvetľuje Hrnčiarik. Medzi drobnými nálezmi sú československé mince, lyžička či medený prstienok.
Z druhej svetovej objavili nevybuchnutý granát
Lazaret bol poškodený počas druhej svetovej vojny. Z tých čias tu podľa Hrnčiarika objavili nevybuchnutý letecký protitankový granát. „Koncom druhej svetovej vojny ho obnovili, ale v roku 1947 narazilo do budovy auto Červenej armády naložené muníciou,“ pokračuje archeológ. Či išlo o náhodu, alebo o zámer, sa dnes podľa neho nedá s istotou povedať. Po výbuchu zostal z objektu len skelet bez strechy, ktorý sa v roku 1950 rozhodli zrovnať so zemou a okolie premeniť na mestský park.
Výskum bude pokračovať aj na budúci rok
Prvé dve etapy výskumu na kalvárii by mali byť skončené do konca júla, prípadne začiatku augusta. Na budúci rok by mala nasledovať tretia fáza, spojená s prezentáciou nálezu. O jej výslednej podobe chce mesto rokovať s Krajským pamiatkovým úradom v Trnave.
„Časť nálezov by sme radi zviditeľnili minimálne na úrovni povrchu. Pamiatkari nie sú príliš naklonení tomu, aby sa dobudovávali nad úroveň terénu. Výsledná podoba prezentácie bude jasná až po skončení archeologického výskumu,“ dodáva Tomašovič. V oddychovej zóne tak má byť prítomný popri sakrálnom aj jej historický kontext.