Jedinečný miniskanzen, ktorý vyrástol v parku pri obecnom úrade hneď vedľa hlavnej cesty, skrátka obísť nemôžu. Tvoria ho zmenšené modely starých drevených chrámov z 18. storočia, ktoré bývali neodmysliteľnou súčasťou okolia. Mnohé z nich už neexistujú.
Myšlienka sprítomniť unikátne drevené kostoly, v miestnom nárečí „cerkvi“, vznikla v Uliči asi pred desiatimi rokmi. Vtedajší a zároveň súčasný starosta Ján Holinka ju čoskoro rozvinul do reálnej podoby.
„Drevené kostolíky sa u nás stavali takmer všade. Na pôvodnom mieste sa však zachovali už iba tri. V Uličskom Krivom, v Ruskom Potoku a v Topoli. Ďalšie dva boli rozobraté a prenesené inde. Kostol zo Zboja je súčasťou skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch, ten z Novej Sedlice je zasa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Aspoň takýmto spôsobom sme ich chceli zachovať,“ vysvetľuje Holinka.
Vedenie Uliča podalo projekt na ministerstvo životného prostredia a z Programu obnovy dediny získalo sumu 3 320 eur. Z tejto sumy nakúpili materiál na kostolíky (tvrdé dubové a borovicové drevo) v mierke 1:8. Ďalšie náklady pokrývali obyvatelia.
„Vyrábali ich naši chlapi v chránenej dielni. Výroba jedného chrámu zabrala asi tri až štyri týždne. Kostolíky sú totiž vytvorené veľmi detailne a precízne, presne podľa vzoru originálov,“ zdôrazňuje Holinka.
Šikovné ruky miestnych majstrov pod vedením Jána Čokina postupne stvorili deväť unikátnych drevených chrámov, ktoré sa ocitli v miniskanzene. Nechýba ani verná kópia kostola z Topole, z Ruského Potoka, z Uličského Krivého, ale aj z ďalších obcí. Okrem makiet kostolov dotvárajú park aj sochy známych osobností regiónu.
Miniskanzen je obľúbený
Miniskanzen sa podľa slov starostu teší veľkej obľube. Pri jeho propagácii pomáhala obci aj Správa Národného parku Poloniny. „Aj vďaka tomu k nám turisti chodia často aj cielene. Či už rodiny s deťmi, alebo školské zájazdy,“ dodáva Holinka.
Unikátne diela si nenechala ujsť ani pani Iveta zo stredného Slovenska, ktorá len prechádzala okolo. „Je to naozaj nádherné a ten pohľad stojí zato. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí takéto niečo vytvorili,“ hovorí.
Holinka prezrádza, že ich miniskanzen sa bude ďalej rozrastať. V budúcom roku plánujú v chránenej dielni vdýchnuť život ďalším trom verným napodobeninám už neexistujúcich „cerkví“. „Budeme ich robiť len podľa zachovaných podkladov, fotografií či obrazov,“ prezrádza starosta. V tomto roku má v parku s miniskanzenom pribudnúť podľa jeho slov ešte jedna zaujímavosť. „V našej obci zostala už iba jedna pôvodná drevenica, no aj tá sa už rozpadá. Podarilo sa nám ju získať do vlastníctva a čoskoro ju rozoberieme, nanovo poskladáme a zrekonštruujeme. Chceme, aby turisti videli, ako sa tu žilo,“ dopĺňa.
Na začiatku 20. storočia stálo ešte v súčasnom okrese Snina trinásť drevených kostolíkov. Väčšina z nich postupne zanikla. Počas prvej svetovej vojny zničili napríklad drevenú „cerkev“ v obci Runina, neskôr padla za obeť aj tá v obci Príslop. V medzivojnovom období zanikol drevený chrám v Strihovci a zakrátko aj ten v bývalej obci Dara. Nanovo boli postavené iba dva chrámy, a to v roku 1928 v Jalovej a v roku 1929 v Stakčíne.
Drevené kostolíky mali – a niekde ešte stále majú – vskutku dominantné postavenie. V obciach bývali situované na vyššie položených miestach a ich súčasťou bol aj cintorín. Areál, oplotený zrubovou ohradou so vstupnou bránou zastrešenou šindľom, zvyčajne dopĺňala drevená zvonica. Objekty bývali stavané na kamennom základe bez použitia klincov. Ich charakteristickým znakom bola trojdielnosť interiéru symbolizujúca Svätú Trojicu. Tvorili ho predsieň, zvaná „babinec“, loď a sakristia.