Amatérsky entomológ pre chrobáky precestoval Európu

Precestoval celú južnú Európu. Nezlákalo ho však more ani historické pamiatky, ale chrobáky. Amatérsky entomológ Pavol Arpáš (59) z Prievidze, ktorého prezývajú Ujo Chrobák, vraví, že práve hmyz je to, čo ho udržalo pri živote aj keď ho napadla zákerná choroba.

05.08.2017 10:00
chrobaky, arpas, zbierka Foto: ,
Pavol Arpáš a časť jeho zbierky chrobákov.
debata (1)

Práve láska k hmyzu ho občas ženie aj do nebezpečenstva. Zo zahraničia si tak nepriniesol len nové chrobáky, ale aj ochorenia prenášané kliešťom – lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Ani to ho však neodradilo od cestovania a už onedlho sa chystá opäť vyraziť na potulky.

Na koníčka jeden život nestačí

O chrobáky sa začal zaujímať už v detstve, úplne im však prepadol až v dospelosti. Muž, ktorý pracoval takmer tridsať rokov ako baník, tak vo voľnom čase behal po prírode a obdivoval hmyz. Dnes má doma rozsiahlu zbierku, ktorá obsahuje okolo dvadsaťtisíc chrobákov. Tie zvykne vystavovať aj prednášať o nich deťom.

„Otec bol stále v lese alebo sa túlal po poliach a lúkach a naučil ma to. Už ako dieťa som približne poznal, ktorý chrobák je ktorý. O hmyze som sa všetko naučil sám a pomaly sa to na mňa nabaľovalo, ako keď kráčate po blate,“ smeje sa amatérsky entomológ. Hovorí, že na Slovensku by malo byť približne šesťtisíc druhov hmyzu, ale určite ich nepozná všetky. „Ale kdeže, to sa nedá poznať všetko. A tiež je nemožné všetky druhy vyzbierať, na to jeden ľudský život nestačí. Mám však aj zo Slovenska vzácnosti, ako napríklad rôzne druhy roháčov. Čo je zákonom chránené a mám aj doma, to je všetko staršieho dáta, keď sa mohli ešte chytať, až potom sa zákon sprísnil,“ zdôrazňuje Arpáš.

Scarabeus v obrannej póze. Foto: ARCHÍV PAVLA ARPÁŠA
scarabeus. chrobák Scarabeus v obrannej póze.

Kým iní ľudia sa chodia väčšinou rekreovať k moru alebo pestujú turistiku, on precestoval Európu kvôli chrobákom. „Celú južnú Európu už mám okrem Portugalska, severnú nie, tam by som ešte chcel ísť. A to Portugalsko… To by som tiež chcel zdolať.“ Má aj množstvo cestovateľských zážitkov, na ktoré nikdy nezabudne. „V Turecku som si nachytal zaujímavé krasone, v Chorvátsku niektoré druhy naozaj krásnych bystrušiek. V Macedónsku som zas chytil najväčšiu bystrušku Európy Procerus gigas,“ pýši sa Arpáš. Nové úlovky do svojej zbierky získava len s povolením kompetentných úradov v krajinách, kde je to zákonná povinnosť.

Uštipnutia, vojaci aj choroby

Cestuje väčšinou s dvoma kamarátmi Slovákmi, ktorí sú rovnakí nadšenci. Nepotrpia si na luxus, berú spacáky a stany a väčšinou sa rozložia v prírode, čo so sebou prináša aj množstvo zážitkov. Do roka cestujú aj dva-, trikrát, podľa toho, na aké vzdialenosti sa vychystajú.

„Je pravda, že sme sa dostali už aj do nebezpečných situácií. Všetko jedno nám nebolo v Rusku pri Kaspickom mori, kde nás o jedenástej v noci prišli pobudiť ôsmi ozbrojení chlapi. Pýtali sa, čo tam robíme, načo sme tam, potom nám našli lapač na motýle a museli sme im vysvetľovať, na čo to je, mali podozrenie, že by to mohlo byť špionážne zariadenie. Rusi sa mi však páčia v tom, že len čo im človek vysvetlí, čo tam robí a má na to aj rozumné zdôvodnenie, oni ho okamžite preradia do inej kategórie. Už sme neboli nejakí pobehaji, ale páni vedci, ktorí tam robili seriózny vedecký výskum. Aj v Maroku sme si rozložili stany v jednej lokalite, kde sa nachádzal vrak tanku. Ráno prišiel džíp plný vojakov, vyšiel dôstojník a vraví, páni, okamžite sa zbaľte a opustite tento priestor, my tu cvičíme ostré streľby… takže sme sa rozložili rovno vo vojenskom výcvikom priestore,“ spomína Arpáš.

Výprava na Sardíniu v roku 2012. Foto: ARCHÍV PAVLA ARPÁŠA
sardinia, vyprava, chrobaky Výprava na Sardíniu v roku 2012.

Okrem ozbrojencov musel bojovať aj s milovaným hmyzom. Škorpión ani had ho síce neuštipli, ale hmyz už veľakrát. Sršnie či včelie uštipnutie prežil bez ujmy, uhryznutie od kliešťa však už nie. Z Ruska si tak priniesol obávanú lymskú boreliózu aj kliešťovú encefalitídu a takmer prišiel pre drobného kliešťa o život.

„Z pár dní vyšetrení, ktoré mi lekári sľubovali, nakoniec boli viac ako dva mesiace v nemocnici,“ krčí plecami entomológ amatér s tým, že nejaká encefalitída ho istotne od dobrodružných ciest neodradí. Okrem týchto chorôb však prekonal aj infarkt a zákerného zlatého stafylokoka, pri ktorom došlo až k vážnemu poškodeniu čreva, kde už lekári nad ním zlomili palicu. Aj z toho sa však vystrábil, nemienil totiž zomrieť prv, ako sa pôjde pozrieť do krajín Európy, kde ešte nebol.

„Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Lekári mi sami povedali: jediné, čo vás drží pri živote, je toto, táto vaša povaha neposlušná a chrobáky. Aj nedávno mi doktorka povedala: vy ste samovrah a ešte k tomu nezodpovedný, ale napriek tomu vás musím dávať ostatným pacientom za príklad,“ smeje sa Ujo Chrobák.

Globálne otepľovanie prinieslo nové druhy hmyzu

Podľa Arpáša sa na Slovensku vďaka globálnemu otepľovaniu objavili mnohé druhy hmyzu, ktoré tu predtým nežili.

Pavúk križiak odfotený na Urale v roku 2013. Foto: ARCHÍV PAVLA ARPÁŠA
pavuk, kriziak, ural Pavúk križiak odfotený na Urale v roku 2013.

„Kedysi v 60. rokoch minulého storočia bola obrovská vzácnosť nájsť na Slovensku modlivku, dnes už je to úplne bežné. Cikády už sú tu udomácnené, a to sú vyslovene južné druhy, rôzne druhy fúzačikov aj nočných motýľov. Raz som v Prievidzi chytil v lesoparku maličkého krasoňa z rodu Antaxia a pozerám, čo tu ten robí, pričom severnou hranicou rozšírenia bolo Maďarsko, maximálne južné Slovensko okolo Štúrova,“ hovorí amatérsky entomológ.

Podľa neho sa to týka aj škodcov. „Napríklad ázijské lienky sa sem dostali zo západnej Európy, lebo tam ich dali do skleníkov v Holandsku kvôli voškám a už ich máme aj tu. Ďalšie invazívne druhy ako ploskáčik pagaštanový či vijačka krušpánová. Môže sa stať, že tento invazívny hmyz postupom času vytlačí náš pôvodný, pretože tu nemá prirodzených nepriateľov,“ uzatvára Arpáš.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #hmyz #zbierka #chrobáky