„Románske kostoly mimo miest zvyčajne neboli veľké, mali dĺžku do 10 metrov a boli jednopriestorové. Tento kostol je oproti nim na tú dobu naozaj veľký. Bol to kapitálny kostol, ktorý musel vyjadrovať jednak silu viery, ale určite aj významnosť tohto miesta. Je to prekvapujúci nález, dá sa povedať, že toto je asi najväčší románsky kostol na severnom Slovensku, ktorý bol doteraz nájdený. Spájaný bol aj s premonštrátmi, ktorí žili v Kláštore pod Znievom a ktorí v druhej polovici 13. storočia tento kostol vlastnili,“ hovorí archeológ Milan Horňák.
Bol to kapitálny kostol, ktorý musel vyjadrovať jednak silu viery, ale určite aj významnosť tohto miesta. Je to prekvapujúci nález.Milan Horňák, archeológ
Archeologický výskum inicioval nadšenec histórie Jozef Majzlan, ktorý pod Vyšehradom našiel ruiny malého múrika. Horňák spomína, že to bol vlastne pozostatok archeologickej sondy, ktorú vykopala archeologička Marta Remiašová v 70. rokoch minulého storočia. Na základe odkrytého muriva predpokladala, že tu stál veľkomoravský kostolík. No súčasný výskum ukázal, že kostol pochádza z 13. storočia.
„Prvá zmienka je z roku 1258, kde sa píše, že ide o Kostol Panny Márie na Vyšehrade,“ vysvetľuje Majzlan. „Toto datovanie potvrdzujú aj nálezy tehál, tzv. plevoviek, ktoré som zaslal na analýzu do Slovenského národného múzea,“ dodal. Po tom, čo mu expert potvrdil, že tehla nie je novoveká, oslovil archeológov a pred tromi rokmi sa pustili do výkopových prác, ktoré pokračovali každé leto.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Miesto, kde sa našli ruiny kostola, bolo blízko strategickej cesty. „Tadiaľ viedla významná cesta – Via Publica – Kráľovská cesta, ktorá spájala hornú Nitru s Turcom,“ približuje archeológ Milan Horňák. V blízkosti sa našli aj zvyšky mýtnice a tam aj mince rakúskeho vojvodu z 12. storočia.
Súčasťou nálezu sú i pražské groše
Významnejším nálezom z okolia kostola sú i mince Václava II., českého kráľa, takzvané pražské groše, razené v rokoch 1301 – 1305. Zanechal ich tam zrejme Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ich dal kostolu ako milodar.
„Tieto mince dokladajú, že toto bolo veľmi významné miesto. Zároveň ich môžeme spojiť aj s historickou udalosťou, keďže vieme, že Vyšehrad dobyl Matúš Čák Trenčiansky na začiatku 14. storočia,“ hovorí Milan Horňák. Matúš bol veľkým podporovateľom Václava III. na uhorský trón. Za túto podporu mu dal jeho otec Václav II. slušnú sumu – niekoľko sto kôp striebra, teda týchto mincí.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Mince boli razené v Kutnej Hore, kde boli náleziská veľmi kvalitného striebra. Boli dosť ceneným a žiadaným platidlom, no nie každý ho mal v peňaženke. „Bol to aj určitý prejav bohatstva. Bola to veľmi hodnotná minca v tom období,“ povedal Horňák.
Bol to pútnický kostol, ale slúžil aj veriacim z blízkeho okolia. Zanikol v polovici 14. storočia, keď tamojšia obchodná cesta stratila význam a nahradila ju iná v blízkosti Kremnice, kde sa začali raziť obchodné dukáty. Okrem toho mal kostol aj statické problémy, tlačil naň svah a musel sa niekoľkokrát aj spevňovať.
Chceli by sme trasu tohto chodníka posunúť bližšie k nálezisku a dostať ho tak do povedomia verejnosti.Jozef Balčirák, starosta Nitrianskeho Pravna
Tohtoročný výskum v mieste náleziska kostola sa končí, no obec Nitrianske Pravno má s lokalitou ďalšie plány. Na základe dotácie programu Obnovme si svoj dom ministerstva kultúry organizuje ďalší výskum. „Na budúci rok by sa malo pokračovať v odhaľovaní základov druhej lode. Následne by sa mali tieto základy sčasti zrekonštruovať, sčasti vymurovať, aby tu vznikol pôdorys, aby návštevníci, ktorí na miesto prídu, mali možnosť si predstaviť, ako kostol vyzeral,“ hovorí starosta Nitrianskeho Pravna Jozef Balčirák.
V blízkosti vykopávok sa nachádza turistický chodník, ktorý ide z Nitrianskeho Pravna na Vyšehrad. „Chceli by sme trasu tohto chodníka posunúť bližšie k nálezisku a dostať ho tak do povedomia verejnosti,“ doplnil starosta.