Konskú železnicu sa nepodarilo prenajať. Aká bude jej budúcnosť?

Budovu Konskej železnice sa mestskej časti Nové Mesto nepodarilo prenajať. Samospráva vyhlásila súťaž, v ktorej hlavným kritériom bola cena. Za ročný nájom žiadala 53 074 eur. Do súťaže sa neprihlásil žiaden záujemca. Mestská časť v súčasnosti využíva iba časť budovy na sobáše. Samotná súťaž a najmä to, že zrekonštruovaná budova už takmer osem rokov neslúži verejnosti, ako by mohla, sa opakovane stalo predmetom kritiky. O jej možnom využití a osude nedávno diskutovali priamo v budove národnej kultúrnej pamiatky aj odborníci a verejnosť.

13.09.2017 13:00
konska Foto:
Budova bývalej Konskej železnice. Archívna snímka.
debata (2)

V rámci Uhorska bola budova Konskej železnice vôbec prvou. Je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a Nové Mesto ju má vo svojom erbe. Pred niekoľkými rokmi ju samospráva za milión a pol eur zrekonštruovala. Teraz ju chcela prenajať za komerčný nájom a získať tak do pokladne nejaké peniaze. Časť miestnych poslancov aj verejnosti však bola proti. „Myslím si, že Konská železnica by mala slúžiť ľuďom na spoločenské či kultúrne aktivity,“ povedala novomestská poslankyňa Zuzana Rattajová, ktorá na jej pôde zorganizovala verejnú diskusiu. Dnes hovorí, že podmienky súťaže boli evidentne zle nastavené. Rôzne občianske združenia a neziskové organizácie, ktoré by mohli do budovy vniesť život, by totiž neboli schopné zaplatiť žiadaný prenájom.

Na verejnej diskusii o budúcom využití budovy Konskej železnice zaznelo niekoľko návrhov: navrátenie pôvodnej funkcie, zriadenia múzea, krúžky pre deti, priestor pre spolok modelárov a mnohé ďalšie.

Zaznela aj veľmi dôležitá otázka: Aká je hodnota či cena za nájom takejto budovy oproti verejnej kultúrno-spoločenskej funkcii, ktorá by do tohto jedinečného priestoru mala patriť. Podľa historičky a kritičky architektúry Henriety Moravčíkovej nie je nevyhnutné stavať do protirečenia komerčný prenájom a verejnoprospešnosť, pretože jedno nemusí stáť proti druhému. „Pokojne sa tu môžu stretávať viacerí nájomcovia, ktorí priestor oživia. Najväčší problém tejto budovy je, že je do seba uzavretá, väčšinu hodín dňa, týždňa a roka nevyužitá a vôbec nemá žiaden presah do verejného priestoru,“ povedala odborníčka. Upozornila tiež na to, že lokalita nadobúda v hlavnom meste mimoriadne postavenie napr. v súvislosti s novou výstavbou v bývalom pivovare Stein.

Starosta čaká na zmysluplný návrh

Starosta Nového Mesta Rudolf Kusý uviedol, že už od roku 2011, keď nastúpil do úradu, hľadá využitie pre Konskú železnicu. „Keďže budova nás veľa stála, tak sme v prvej fáze hľadali nejaké komerčné využitie, aby sme získali peniaze. Boli dve súťaže a ani jedna z nich nedopadla úspešne. Potom začali chodiť najrôznejšie návrhy, napríklad od modelárov, ktorí tu chceli vystavovať vláčiky až po rôzne občianske združenia, ktoré boli ochotné platiť symbolický prenájom jedno euro a náklady na prevádzku. Povedali sme si, dobre, keďže je to naozaj hodnotná budova, tak poďme do nejakého projektu a získajme peniaze z externých zdrojov. Na ministerstve kultúry sme žiadali o podporu dvakrát, neúspešne. Preto kolegovia prišli s myšlienkou komerčného prenájmu, aby boli z týchto priestorov aspoň nejaké peniaze,“ povedal Kusý. Na verejnej diskusii už pred tým, ako bol známy výsledok súťaže, potvrdil, že sa tomu, aby budova slúžila ľuďom, nebráni. Čaká však na zmysluplný návrh.

Nechať voľnú ruku aktívnym občanom

Architekt, aktivista a organizátor Mestských zásahov Matúš Vallo tvrdí, že samospráva musí nabrať odvahu a začať spolupracovať s tretím sektorom. Ako jeden z pozitívnych príkladov uviedol KC Dunaj, ktorý sa nedarilo prenajať. „Kultúra všeobecne je v poslednej dobe jednou z funkcií, ktorá dokáže naplniť aj budovy, ktoré sú inak nenaplniteľné. Bývalý dom módy Dunaj bol budovou, ktorú majiteľ nedokázal využiť, pretože nespĺňala štandard na to, aby si to niekto prenajal ako administratívnu budovu, či už pre nízke stropy alebo chýbajúce parkovanie,“ vysvetlil architekt. Budova, ktorá nemala využitie, dnes žije naplno.

To isté sa stalo so Starou tržnicou. „Do prenájmu sme ju dostali pred troma rokmi. Sedem predtým bola nevyužívaná. Prišli sme s nápadom, že si prenajmeme od hlavného mesta tržnicu za 1 euro mesačne s tým, že každý mesiac tam do obnovy investujeme 10-tisíc. Mesto ju svojimi kapacitami nedokázalo využívať. Po ročnej príprave sme ju dostali a žije už tretí rok,“ opísal ďalší pozitívny príklad Vallo. Ako dodal, na takéto a podobné projekty je potrebné veľké zanietenie a chuť ľudí robiť svoje mesto lepším. Samospráva, aj keď má kvalitných ľudí, nedokáže túto „energiu navyše“ nikomu zaplatiť. Preto sa musí naučiť využívať energiu aktívnych obyvateľov, aktivistov, ktorí chcú.

Henrieta Moravčíková uviedla aj ďalšie príklady, keď iniciatívu prevzali občianske združenia: či už v košickej Tabačke alebo žilinskej Novej synagóge. „Premýšľať v tej súvislosti, že z prenájmu získame nejaké euro, mi príde veľmi krátkozraké,“ dodala.

Obrovský potenciál

V Bratislave sme podľa odborníčky svedkami toho, že väčšina industriálnych pamiatok je dnes už minulosťou. „Alebo nie sú obnovované v zmysle aktuálnych medzinárodných trendov, ale doslova sterilizované pre nejaké budúce veľmi exkluzívne využitie, ktoré sa týka menšinovej časti populácie. Keď si pozriete vizualizácie, ako má vyzerať pivovar, uvedomíte si, že verejná funkcia sa bude týkať len jednej reštaurácie s terasou. Ako je možné, že sa takáto veľká časť kultúrneho dedičstva ocitla úplne mimo rúk verejnosti? V tomto kontexte má Nové Mesto ‚nohu vo dverách‘,“ dodala.

Historická budova, priľahlý pozemok či neďaleká Nová tržnica dávajú mestskej časti šancu vytvoriť jedinečný verejný priestor, ktorý by priniesol veľa mestu aj obyvateľom a nie je vylúčené, že by aj zarábal. Podľa architekta Matúša Valla by stačilo, ak by sa niekto nad Konskou železnicou zamyslel v súvislostiach. Čo teda ďalej?

„Prázdna budova v meste je ako keby chyba v programe, nesvieti na ulicu, nikto z nej nevyjde, priťahuje vandalizmus, sú na to tisícky strán teórie, ktorá to vysvetľuje,“ vysvetlil architekt. Preto sa v tejto súvislosti hovorí o kultúre. Dôležité je mať budovu, ktorá funguje a ulicu oživuje. Asi to teda nie je banka, ktorá o istej hodine zamkne a svieti iba jej banner. Preto nás to posúva akoby k tej kultúre,“ dodal. „Keď idete za kultúrou, automaticky idete za niečím príjemným. Môže to byť aj stretnutie filatelistov. Bavme sa o trávení voľného času. Idete za niečim príjemným a idete tam na nejaký obmedzený čas. Nárok na budovu je teda iný, ako keď má v nej niekto osem hodín robiť za počítačom. Samozrejme, som to veľmi zjednodušil,“ uzavrel. Henrieta Moravčíková na záver výstižne dodala, že by malo ísť najmä o spoločenský priestor, v ktorom by sa ľudia stretávali. „Poviem to starosvetsky, slovami Dominika Tatarku: Aby ľudia spolu obcovali, lebo to má občianska spoločnosť robiť,“ dodala.

O Konskej železnice sa ešte bude hovoriť

Stretnutie v budove bývalej Konskej železnice jednoznačnú odpoveď neprinieslo. Keďže o prenájom v súťaži nikto neprejavil záujem, o jej budúcom využití sa ešte bude hovoriť. Verejnosť sa už skoro bude mať možnosť vyjadriť v ankete priamo v budove počas dňa otvorených dverí.

Budova Konskej železnice

Budovu Konskej železnice v Bratislave postavili v rokoch 1836 až 1840. Vzorom pri jej stavbe bola palácová architektúra. Stavba bola následkom viacerých zmien vlastníkov dlhší čas spustnutá a ošarpaná, dokonca ju chceli zbúrať. Konské železnice na Slovensku využívali v 19. a na začiatku 20. storočia. Väčšina mala pre nízku výkonnosť koní len miestny charakter.

(SITA)

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Nové Mesto #Rudolf Kusý #Konská železnica