S ambicióznym nápadom vypraviť po koľajniciach Slovenska a Česka repliku vlaku, ktorý sa pred sto rokmi stal základnou bojovou jednotkou českých a slovenských dobrovoľníkov v Rusku, prišla obnovená Československá obec legionárska.
Pred troma rokmi slávnostne odštartovali projekt, ktorý má priblížiť verejnosti, najmä mladšej generácii, históriu vzniku nového štátu v strednej Európe. Za presadenie jeho životných záujmov vo vojne zmietanom svete sa postavili so zbraňou naši starí a prastarí otcovia vo Francúzsku, v Taliansku, ale predovšetkým v ruskom Povolží a na Sibíri.
Myšlienka sa vydarila, za tri roky si toto múzeum na kolesách prezrelo už vyše 300-tisíc ľudí. Légiovlak na Slovensko po prvý raz dorazil pred dvoma rokmi v skromnejšej verzii, teraz ho tvorí až trinásť vozňov.
Ten dielenský s expozíciou kováčne a kovoobrobne s funkčným sústruhom na nožný pohon z roku 1873 zrekonštruovali a vypravili v Železničných opravovniach Zvolen, ako jediný zo základnej zostavy má funkčnú brzdu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V uplynulých dvoch mesiacoch originálnu výstavu živej histórie navštívili ďalšie desaťtisíce obyvateľov Slovenska. Kým na predchádzajúcich zastaveniach v ôsmich mestách nikomu nerobilo problém zahrať popri slovenskej aj českú štátnu hymnu, na bratislavskej stanici sme sa jej spolu so zástupcami veľvyslanectva Česka nedočkali.
Škoda. Pritom zo 71-tisíc legionárov na Rusi tvorili Česi podstatnú časť, Slovákov napočítali "iba“ okolo šesťtisíc. Pravdaže, tí nechýbali pri nijakom významnejšom ozbrojenom konflikte, podčiarkujú predstavitelia Nadácie M. R. Štefánika, ktorá sa na úspešnom projekte podieľa. Pritom kľúčovú úlohu v československom zahraničnom odboji počas 1. svetovej vojny v tomto smere zohral Milan Rastislav Štefánik. Jemu sa tiež určite páčila pesnička Kde domov můj…
"Každý národ má svojich hrdinov, bojovníkov za slobodu,“ pripomenul v uvítacom prejave náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Milan Maxim. Medzi tých našich nepopierateľne patria aj príslušníci pôsobiaci v zahraničných légiách.
Vďaka nim Francúzsko, Taliansko, Rusko a ostatné mocnosti už v máji 1918 uznali exilovú vládu T. G. Masaryka a tým aj de facto nárok českého a slovenského národa na spoločný nezávislý štát. Československé vojsko v Rusku disponovalo 531 osobnými a 10 287 nákladnými vozňami, ktoré boli zaradené do 259 ešalónov. Okrem toho malo 27 zdravotných a evakuačných vlakov.
Tieto súpravy sa stali pre mužov vzdialených od svojej vlasti stovky až tisíce kilometrov dočasným domovom, pracoviskom, zákutím pri bojových akciách, ale aj nemocnicou, kuchyňou, pekárňou, dielňou pre majstrov krajčírov, obuvníkov či truhlárov.
Pre členov vyšších štábov vyhradili salónne vozne I. triedy. Základnú ubykáciu pre mužstvo tvorila tzv. tepľuška, drevený vagón s lepšou izoláciou pred letnými horúčavami a zimnými mrazmi, ktoré na Sibíri presahovali aj mínus 40 stupňov Celzia. Vtedy sa ohrievali aj pri piecke. Na pričniach a pripevnených sedačkách sa vyspalo 12 až 16 chlapov, no keď to bolo potrebné, najmä pri evakuáciách, tak aj 40. Alebo osem koní.
Po Čeľjabinskom incidente v máji 1918 sa vzťahy s ruskými boľševikmi vyostrili. Légie kontrolovali celú Transsibírsku magistrálu. Postupne sa sťahovali na východ. Vo Vladivostoku nastupovali na zaoceánske parníky, ktoré ich strastiplnou cestou doviezli do Európy. Posledná z 38 lodí s našimi legionármi vyplávala z tohto tichomorského prístavu až 2. septembra 1920.
"Na budúci, jubilejný rok vzniku Československej republiky plánujeme, že Légiovlak opäť zavíta na Slovensko,“ zdôraznil správca Nadácie M. R. Štefánika Pavol Šesták.
„Urobil by malý okruh po mestách Myjava, Brezová pod Bradlom, Trnava a Skalica, kde 6. novembra 1918 špeciálny vlak z Prahy priviezol dočasnú vládu pre Slovensko na čele s Vavrom Šrobárom. Na budúci rok sa tam uskutoční spoločné slávnostné rokovanie českej a slovenskej vlády. V roku 2019 by sme chceli vlak privítať na východnom a južnom Slovensku, kde popri Tešínsku pred sto rokmi prebiehali najtuhšie boje za obranu našich štátnych hraníc. Ľudia si totiž dodnes mylne myslia, že sa prvá svetová vojna na Slovensku skončila v novembri 1918. Trvala totiž ešte takmer rok.“
Sprievodné slovo zabezpečujú českí mládenci oblečení v legionárskych uniformách. Z ich výkladu cítiť zanietenosť pre vec aj vysoké odborné znalosti. Ochotní sú odpovedať na akúkoľvek otázku. Aj na tú, v ktorom vagóne je schovaný legendárny cársky zlatý poklad.
Légiovlak presunuli z bratislavskej Hlavnej stanice do susedného Múzea dopravy, kde si záujemcovia môžu prezrieť vzácne exponáty do 28. septembra, v pracovné dni od 14. do 17. hodiny a cez víkendy od 10. do 18. hodiny.